Ježiš chce, aby sme s ním hovorili
Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu.
Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“
On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Lk 18, 35-43
Dnešné evanjelium je lekciou modlitby. Prvé, čo slepec urobil, bolo vyznanie Ježišovi, kým je, a prosba o zmilovanie. Nenechal sa umlčať až dokým ho k nemu priviedli! Zaujímavé, že Ježiš sa ho potom pýta, čo si od neho žiada, aj keď mu muselo byť na pohľad jasné, o čo pôjde. Napriek tomu ho to nechal vysloviť! Aj vy ste si už niekedy položili otázku, načo sú vlastne dobré prosby, keď Pán aj tak naše potreby pozná? On však chce, aby sme s ním hovorili. Ide mu totiž v prvom rade o stretnutie, vzťah s nami. A napokon – len verejne vyslovená prosba dáva možnosť aj iným svedkom, aby si uvedomili Božiu moc a vzdali mu chválu.
TIP NA DNES: