Ježiš bol neuveriteľné pokorný
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41 – 52
„Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.“ Vo vete z Písma, ktorá predchádzala tejto o poslušnosti Jozefovi a Márii, Ježiš hovorí, že je Synom nebeského Otca. Jedným dychom vyjavuje svoje Božie synovstvo, a pritom zostáva v poslušnosti ľudským autoritám, ktorým ho Otec na obdobie dospievania zveril. Boh je poslušný človekovi… Neuveriteľná pokora. Jej vrcholom je, samozrejme, poslušnosť až na smrť. Z lásky k nám. Každý deň nám ju ukazuje na oltári, kde za nás zomiera.
TIP NA DNES: