Jedna z najpodstatnejších vecí je neustále si obnovovať túžbu byť s Ježišom

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Lk 24, 35-48
Vždy ma udiví, koľko trpezlivosti má Ježiš so svojimi učeníkmi, a vlastne s každým z nás. Na ceste vrastania do hlbokého vzťahu s ním dáva každému človeku toľko času a priestoru, koľko potrebuje. A čo naša strana tohto vzťahu? Myslím, že jedna z najpodstatnejších vecí je neustále si obnovovať túžbu byť s Ježišom. Poznať ho, žiť s ním a v ňom. Tak ako učeníci, keď sa stretli, rozprávali sa o ňom a zážitkoch s ním. Aj my, tak ako oni, sa často „ľakáme“ a je nám ťažko zachovať si pokoj srdca. Ježiš však každému z nás neustále vraví: „Pokoj vám!“ Je to pokoj, ktorý prináša radosť, svetlo a nádej do každého momentu života.
TIP NA DNES: