Je pre nás nedeľa dňom jasania?
Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.
Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“
Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“
Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Lk 13, 10 – 17
Sobota bola u Židov dňom slobody. Mali sa oslobodiť od práce, obdivovať a ďakovať Bohu za to, čo pre nich urobil, ďakovať za oslobodenie z Egypta… Bol to teda deň jasania. Je zvláštne, ako nedokázali udržať „ducha“ soboty. A nepohlo nimi ani oslobodenie ženy od zotročenia diablom. „Zbožní“ Židia sa dostali úplne mimo Pánovho úmyslu. Kresťania presunuli oslavy, ďakovania na nedeľu. A v ten deň ešte slávia aj oslobodenie od večnej smrti. Ale aký „duch“ vládne našej nedeli? Jasáme? Ďakujeme Bohu za dobrodenia? Z textu ide vážne upozornenie – nevytesnili sme zo svojich pobožností Božieho Ducha?
TIP NA DNES: