Intenzívne sa trénujme v milosrdenstve!
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: "Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu." On im povedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina. Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním ale iba kňazi?" A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu," neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
Mt 12, 1 – 8
Farizeji boli veľmi nábožní čo do formy, no žili bez hlbšieho prežívania toho, čo Pán prikazuje – nekládli na prvé miesto milosrdenstvo, hoci to už prorok pripomínal. Hoci boli vernými strážcami Zákona, navonok dávali najavo, že nepoznajú Božie srdce! Je to, akoby nám darovali balíček s darom vo vnútri, a my namiesto toho, aby sme si pozreli ten dar, hľadíme len na papier, v ktorom je zabalený: iba na zovňajšok, na formu, a nie na jadro tej milosti, toho daru, ktorý nám bol darovaný. Svätá Faustína píše: „[Pane], dávaš nám príležitosť cvičiť sa v skutkoch milosrdenstva, a my sa cvičíme v súdoch“ (Denníček, 6. 9. 1937).
TIP NA DNES: