Hľadajme a inšpirujme sa vecami, ktoré nás posvätia
Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“
Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Mk 7, 14-23
Naše srdce, vnútro či duša človeka sú ako dom, ktorý má vchod a východ. Je veľmi dôležité všimnúť si skutočnosť, na ktorú poukazuje Pán Ježiš v dnešnom texte: zo srdca vychádzajú iba tie veci, ktoré doň už vstúpili. Ak túžime, aby z našich úst vychádzali trpezlivé a dobrotivé slová, pravda a povzbudenie, aby sme sa správali úctivo a s láskou, potrebujeme do nášho vnútra vpúšťať trpezlivosť, lásku, úctu, pravdu. Tie sa často v našom okolí nevyskytujú prirodzene, preto ich musíme vyhľadávať: inšpirovať sa Svätým písmom, čerpať z Eucharistie, povzbudiť sa hodnotným filmom či reláciou. A namiesto poškvrnenia získame posvätenie.
TIP NA DNES: