Ešte stále nemáte vieru?
V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: "Prejdime na druhý breh." I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"
Mk 4, 35 – 41
Dnes sa strach zmocňuje učeníkov hneď dvakrát. Prvý raz, keď majú pocit, že Ježiš o nich v ohrození života nedbá, a druhý raz vo chvíli, keď ich životy zachraňuje zázrakom. Občas ako ľudia nevieme, čo chceme – prítomnosť Boha, alebo radšej jeho nezasahovanie? Pocit blízkosti, alebo jeho zdanlivú, no pre nás pohodlnú nedostupnosť? A nerodí sa práve uprostred tohto duchovného rozporu pomyselná búrka? Potom sa stáva, že napriek priamemu kontaktu s Božími zásahmi a zázrakmi nie sme ani radi, ani vďační… Túto ľudskú pochybnosť pretína hlas – pevný, trochu smutný, ale predsa plný povzbudenia: „Ešte stále nemáš vieru?“
TIP NA DNES: