Dovoľme si vidieť a žiť zázraky
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.
A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“
Mt 11, 20-24
Ako si tak čítam tento úryvok z Písma, sama si uvedomujem, že niekedy sa stávame „konzumentmi“ zázrakov. Boh nerobil zázraky len v Korozaine, Betsaide, či v Kafarnaume. Robí ich aj dnes. V New Yorku, Paríži, na Slovensku, v Michalovciach, v Orechovej Potôni alebo Soblahove… Mám však pocit, že sme si na ne už akosi zvykli. Stali sa nám samozrejmé a zabúdame byť vďační. Otvorené srdce, oči a vďačnosť nás vovádzajú do pokánia. A naše zmýšľanie sa mení na Kristovo. Dovoľme si vidieť a žiť zázraky. Pomôže nám to. A nielen v deň súdu.
TIP NA DNES: