Dovoľme Bohu, aby sa nám prihováral
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Lk 16, 1 – 8
„Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ (Lk 6, 31) Tento svet nie je svetom dokonalým. Nie je ani zďaleka svetom spravodlivým. Ale Boh dokonalým je. A je aj spravodlivý. On sa neriadi zákonmi tohto sveta, aj keď my áno. On nimi nie je nijako obmedzovaný. Mysle nás ľudí sú však ohraničené a je úplne prirodzené, že nevidia všetky okolnosti a súvislosti. No naše srdcia, skrz naše duše, vidia nie raz viac ako naše oči i rozum. Dovoľme Bohu, aby sa nám prihováral. Aby jeho prozreteľnosť predchádzala naše skutky. Aby aj vtedy, ak si budeme nerozumne počínať, na nás Pán dohliadol.
TIP NA DNES: