Dokážeme sa zastať iného človeka?
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Mk 7, 24 – 30
Matúš dopĺňa tento príbeh o informáciu, že učeníci žiadali Ježiša, aby ženu odohnal, lebo za nimi kričí. Premýšľam, ako by sa odvinul zvyšok deja, keby namiesto tejto prosby požiadali Ježiša, aby ju utíšil tým, že jej dcéru uzdraví. Veď už dávno počuli z jeho úst: „Milujte svojich nepriateľov…“ (Mt 5, 44).
V synagóge počúvali verše: „Hospodin chráni cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy“ (Ž 146, 9). Uprostred nespokojnosti učeníkov ju Ježiš oslovil a akoby jej povedal: „Vidíš, že v tebe vidia psa… Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti.“ Dojímavé je pre mňa slovo najprv. Pretože to naznačuje, že potom dostaneme chlieb všetci.
TIP NA DNES: