Dokážeme sa úplne odovzdať do Božích rúk?
Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili. Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: "Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?" On vravel: "Platí." Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: "Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?" On odpovedal: "Od cudzích." A Ježiš mu povedal: "Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, chod k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba."
Mt 17, 22 – 27
Dnes čítame o tom, ako Ježiš hovorí učeníkom, že bude vydaný. Aká veľká láska, keď ten, ktorý stvoril človeka, sa mu úplne odovzdá do rúk. Do ľudských rúk, ktoré tak často zlyhávajú v láske. Do rúk, ktoré ho napokon pribijú na drevo kríža. Aká veľká odovzdanosť. Ježiš sa (odo)vzdáva. A podobne urobil dnešný svätec, Maximilián Kolbe. Vzdal sa svojho života a odmenou mu bol Boh sám. Ako sme na tom s odovzdanosťou my? Dokážeme sa úplne vydať do rúk Boha, ktorého láska nikdy nezlyhá?
TIP NA DNES: