Dokážem sa pokoriť z lásky k iným, keď ide o peniaze?
Keď bol Ježiš s učeníkmi v Galilei, povedal im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.
Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“ On vravel: „Platí.“
Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“
On odpovedal: „Od cudzích.“
A Ježiš mu povedal: „Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“
Mt 17, 22-27
Boh platí dane. Nie je to absurdné? Platiť dane bolo pred 2000 rokmi pre Židov obzvlášť pokorujúce, pretože žili pod nadvládou Ríma. Keď teda Peter hovorí, že aj Ježiš platí dane, odpovedá mentalitou otroka, ktorý nemá na výber. No Ježiš je Boží Syn a chce, aby Peter pochopil, že sa ľudskému zákonu nepodriaďuje z donútenia, ale z lásky. Ježiš je natoľko pokorný, že sa slobodne rozhoduje ponížiť, aby sa priblížil tým, ktorí sú zotročení. Aký je postoj nášho srdca? Dokážeme sa v slobode Božích detí z lásky k iným pokoriť, alebo sa proti pravidlám búrime, či ich dodržiavame len zo strachu? Ako veľmi nám záleží na našom imidži?
TIP NA DNES: