Dokážem niečo zanechať pre Ježiša?
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“
Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.
A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“
Mt 19, 23-30
„My sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Čo sme opustili my len preto, aby sme mohli celým srdcom nasledovať Ježiša? Zdá sa mi, že dnes je módou skôr si Ježiša zaradiť do svojho rozvrhu medzi všetky ostatné aktivity. Potlačiť nejako tie ostatné veci, veď stíhať sa dá vlastne všetko. Je pre nás ťažké niečo zanechať. Veď Boh predsa chce, aby nám bolo dobre, nie? Tak prečo by som sa mal vzdať toho, čo ma teší? Vonkajšie veci hovoria o veciach vnútorných. Ak sa navonok nič nezmenilo po tom, ako som stretol Ježiša, tak je vysoko pravdepodobné, že sa nič nezmenilo ani v mojom srdci.
TIP NA DNES: