Čo všetko už pre mňa Boh urobil?
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?
A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu: „Dvanásť.“
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu: „Sedem.“
A povedal im: „Ešte nechápete?“
Mk 8, 14-21
Ježiš povolal učeníkov, aby vstúpili do jeho školy a aby boli s ním. A s Ježišom zažili všeličo: vyučovanie aj zázraky. Dnes im Ježiš kladie otázky – až sedem! Prečo? Ježiš tu chcel – ako dobrá mama – priviesť svoje deti k zamysleniu sa nad ich správaním a nie ich hneď znechutiť a znemožniť nejakou ostrou vetou. Ježišove zázraky, ktorých boli učeníci účastní, mali svoj význam v svojom čase, no pre učeníkov mali byť trvale prítomné v ich srdciach. Boli ako dôležité učivo, ktoré je dobré si zapamätať, a nie ho hneď po prvej písomke pustiť z hlavy. Učeníci si mali pripomínať Ježišove skutky, uchovávať si ich v srdci a žiť z nich.
TIP NA DNES: