Chlieb dáva život a je symbol života
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“
Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“
Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“
Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1-15
Môj priateľ, manažér istého penziónu v Nórsku, ktorý v lete využívajú viaceré lyžiarske tímy, mal raz konflikt so šéfom jedného tímu. V oblasti býva málo ľudí, a preto si pečú vlastný biely chlieb. Dotyčný pán však chcel iba tmavý, vraj je zdravší. Nakoniec môj známy prisypal do cesta potravinárske farbivo a ironicky podotkol: „Tu máš svoj zdravý chlieb…“ Chlieb dáva život a je symbol života. Avšak nie je chlieb ako chlieb. Je chlieb, ktorý sa kupuje a predáva, a kvôli ktorému sa ľudia neraz hádajú či dokonca zabíjajú… A je chlieb, ktorý sa nedá kúpiť, iba darovať, ktorý z našich potrieb robí miesto spoločenstva a vzťahu.
TIP NA DNES: