Chceme robiť veľké veci pre Ježiša?
Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
Mk 9, 30 – 37
Učeníci v evanjeliu zažili, ako Ježiš uzdravil mladého chlapca – po tom, čo oni sami dokázali svoju vlastnú neschopnosť čokoľvek pre neho urobiť. Teraz počúvajú, ako Ježiš opisuje, kam ho jeho život zavedie – k zrade, zatknutiu a smrti. To vôbec nie je ružový obraz budúcnosti. Keď si Ježiš všimol ich hádky, dostávajú od neho lekciu o tom, kde by mali byť ich starosti. Nie o tom, kto je najväčší, ale o tom, či sme robili veľké veci (lebo iba také predsa chceme robiť pre Ježiša) pre dobro tých najzraniteľnejších a najslabších ľudí zo všetkých. On sám je v tom príkladom. A oni sami to neskôr pochopia a nasledujú ho.
TIP NA DNES: