Buďme ako deti v najväčšej úprimnosti srdca
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: "Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach."
Mt 18, 1 – 5. 10
Myslím, že Ježiš touto vetou nemyslel to, že nemáme rásť v poznaní, múdrosti a že nemáme rozvíjať svoje dary a talenty. Vo mne to skôr evokuje myšlienku, že deti nás milujú, hoci nie vždy sme vzorní rodičia. Vnímajú svet úplne inak ako my. Rady snívajú, dôverujú, rozprávajú, učia sa nové veci, sú veľmi zvedavé, majú veľké plány, nerobia nič na pol plynu, neboja sa omylov a zlyhaní, vidia svoje dary a talenty… A možno toto chce Boh – aby sme s ním zdieľali veci nášho života ako deti. Úprimne, bezhranične, bezprostredne, takí, akí sme, v najväčšej úprimnosti nášho srdca. Tak ako to robia naše deti, keď sa rozprávajú s nami.
TIP NA DNES: