Boží Duch sa nás mnohokrát mocne dotýka a posiela nás k tým, ktorí ho nepočujú
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Mk 7, 31 – 37
Len Boží Duch môže dať človeku počuť to, na čo je ľudské ucho hluché, a dať hovoriť to, pre čo sú ľudské ústa nemé. Boží Duch sa nás mnohokrát mocne dotýka a posiela nás k tým, ktorí ho nepočujú, aby skrz nás hovoril tým, ktorí ho hľadajú. Boh otvára uši hluchým aj cez naše ruky. Ruky zopäté k modlitbe, v ktorej prednášame Bohu týchto blížnych. A Ježiš aj v dnešných časoch dáva hluchým sluch a nemým reč. Koľké zástupy hluchých a nemých sú v našich životoch? Priveďme ich našimi modlitbami k Ježišovi. Nech aj dnes môže povedať: „Effeta“. „Otvor sa!“
TIP NA DNES: