Boh koná v našom aktívnom čakaní, aj keď to hneď nie je zjavné
V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Mk 8, 1-10
Ježiš si uvedomuje dôležitosť slova, možno preto čaká až 3 dni, kým dá zástupu jesť pozemský chlieb. Kvôli dlhému čakaniu zrejme ostali len tí naozaj hladní po živom Bohu. Ježiš vie, rozumie ľudu, rozumie základným ľudským potrebám, ale i cez to všetko stavia slovo života na prvé miesto. Koľkokrát sa ocitám na púšti viac dní a klesám na duchu, že Boh nepočuje, nekoná… podľa mojich predstáv. Dnes prijmem pozvanie vydržať ďalší, „tretí“ deň a budem sa sýtiť Božím slovom. Boh koná v našom aktívnom čakaní, aj keď to hneď nie je zjavné. Nie sme mu ľahostajní.
TIP NA DNES: