Blahoslavenstvá sú portrétom Ježiša Krista
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Mt 5, 1 – 12a
Blahoslavenstvá, hoci sú protikladné, sú reálne. Nútia nás prizrieť sa tvárou v tvár skutočnosti, pred ktorou utekáme. Každé blahoslavenstvo nesie v sebe nádej – účasť na Božom kráľovstve. Blahoslavenstvá nám zjavujú Boha Otca, ktorý je empatický, milosrdný, jemný, trpezlivý, prinášajúci pokoj a potechu. Sú portrétom Ježiša Krista. Každé blahoslavenstvo sa najprv napĺňa na ňom, na Márii a všetkých svätých. Ján Pavol II. hovoril: „Ježiš nielen hlása blahoslavenstvá, on ich žije. Hľadiac na neho, pochopíte, čo znamená byť chudobným v duchu, tichým, milosrdným, čo znamená plakať, túžiť po spravodlivosti…“
TIP NA DNES: