Bez prvého kroku sa nič neudeje
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Lk 17, 5 – 10
Ježiš nám dnes hovorí, že nie je problém, že by sme mali málo viery, aj keď si to myslíme. Podobne si to mysleli aj apoštoli. Videli, že u nich sa veci až tak nehýbu a nedeje sa im v službe to čo Ježišovi. Problém, na ktorý ukazuje Ježiš, je ten, že nepoužívame tú vieru, ktorú už máme. Aj s maličkou vierou sa dajú „presádzať moruše“. Mnohokrát čakáme, aby nám Boh nejakým mimoriadnym spôsobom umožnil niečo spôsobiť, a pritom stačí iba veriť vierou, ktorú už máme, a urobiť prvý krok. Bez prvého kroku sa asi nič neudeje. A prvý krok spôsobuje, že naša viera vykročila do rizika a bude rásť.
TIP NA DNES: