Bez Ježiša nemôžeme nič urobiť
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám." Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu." Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Lk 18, 9 – 14
Túžba pochváliť sa tým, čo všetko pre Boha robíme, nám nie je cudzia. Radi sa pozdieľame o tom, akú novénu sme sa zvládli pomodliť, kde všade sme boli slúžiť, aké ďalšie pôstne predsavzatie sme si dali. Ježiš však v tomto podobenstve vyzdvihuje úplne iný postoj – uponížiť sa. Hľadieť na to, čo pre nás Ježiš spravil, a uvedomiť si, akí sme hriešni, ako málo chápeme jeho lásku. Či už prežívame obdobie radosti, alebo súženia, sme pozvaní odovzdať sa mu a priznať, že bez neho nemôžeme nič urobiť. Takéto uponíženie sa má v Ježišových očiach oveľa väčšiu cenu než akékoľvek naše duchovné snahy.
TIP NA DNES: