Ako veľa sa môžeme učiť od detskej dôvery v Boha!
Ježiš povedal svojim apoštolom: Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!
Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Mt 10, 24 – 33
Vždy sa akosi spontánne usmejem, keď sa v kostole číta veta: „Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Popri iných doplňujúcich vetách typu: „Boh sa postará“, „Pán vás miluje“, „Boh vás nedovolí skúšať nad vaše sily“, vyznieva veta o vrabcoch tak trochu… úsmevne. V istej detskej piesni sa spieva: „Keďže malé vtáčiky ľúbi Boh, on ľúbi tiež aj mňa.“ Dieťa hovorí túto vetu s úplnou istotou a pevným presvedčením, že je to tak a inak to ani nemôže byť. Keď Boh myslí na koníky, rybičky, mravčeky, žabky… nemyslel by na mňa? To je vylúčené! Ako veľa sa môžeme učiť od detskej dôvery v Boha!
TIP NA DNES: