Ako hovorím pravdu o Ježišovi ja?
Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“
Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.
Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“
Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.
Mt 28, 8-15
Dnes čítame o strachu a aj o radosti. A každý v evanjeliu reaguje inak. Ženy mali strach (i veľkú radosť) z toho, ako oznámia pravdu o Ježišovi a vojaci mali strach z toho, aby sa pravdu nik nedozvedel. Aké ťažké je niekedy povedať pravdu. Pravdu, ktorá oslobodzuje a zároveň môže bolieť a raniť. Ako hovorím pravdu o Ježišovi ja? Ak je Ježiš môj priateľ, môj Pán, ktorý ma miluje a ktorému nadovšetko dôverujem, tak s tým problém nemám. V srdci nanovo uver tomu, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych, že ťa miluje takého, aký si a chce byť neoddeliteľnou súčasťou tvojho života.
TIP NA DNES: