Aké úmysly prevažujú v mojom srdci?
Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“
Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Mt 26, 14-25
„Som to azda ja, Rabbi?“ Judáš do poslednej chvíle dúfal, že jeho zámer nebude odhalený. Pridružil sa k davu učeníkov, ktorí sa ako prví pýtali, či azda oni sú tí, ktorí zradia Pána. Toľko rokov bol s Ježišom, v jeho blízkosti, a napriek tomu si trúfol urobiť zo seba hlupáka. Ach, koľkokrát v srdci cítim, že môj úmysel nebol čistý. Koľkokrát prichytím samu seba, že sa zahrávam s odhalením toho, prečo robím veci, ktoré robím. Niekedy chcem byť svätejšia ako môj Pán. Nechcem urobiť chybu. Sú však chvíle, kedy nakuknem do svojho srdca a zrazu zistím, že moje úmysly majú sebecký podtón.
TIP NA DNES: