Aké dôležité je privádzať druhých k tebe, Ježiš!
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.
Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.
Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.
Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto.
Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.
On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“
A kázal po judejských synagógach.
Lk 4, 38 – 44
Aké dôležité je privádzať druhých k tebe, Ježiš! Potrebujeme to robiť neustále, niesť sa navzájom v modlitbe, povzbudzovať sa tvojím slovom, slúžiť si v láske. Len tak môžeme poraziť zlo, ktoré je v nás a vo svete. Len tak budeme uzdravení z pýchy a sebectva. Pane, vyznávame, že ty prichádzaš do našej tmy a žiariš v nej ako nádej, ako milosrdenstvo, ako uzdravenie. Preto vždy, keď sa rozodní, chceme v samote prichádzať k tebe a chváliť ťa v modlitbe. Chceme ťa hľadať, keď nás alebo našich blízkych trápia neduhy. Chceme šíriť Božie kráľovstvo a nasledovať ťa tam, kde sme.
TIP NA DNES: