Ak teda aj my počúvame Ježiša, oplatí sa urobiť krok do neznáma.
Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.
Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“
Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“
Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.
Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.
Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“
A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Lk 5, 1 – 11
Ježiš má na nás niekedy, na prvý pohľad, čudné požiadavky. Spustiť siete na lov v čase, keď je pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, chcelo slušnú dávku oddanosti zo strany Šimona. Je mi veľmi sympatické, ako Ježišovi naznačil, že jeho pokyn sa mu zdá zvláštny, no napriek tomu ho akceptoval. Neprotestoval, nepresviedčal Ježiša, že jeho nápad je „odveci“. Namiesto toho to urobil a výsledok videl sám. Nič z toho by sa však nepodarilo, ak by Ježiša nebol ochotný počúvať. Ak teda aj my počúvame Ježiša, oplatí sa urobiť krok do neznáma. Je úžasné, že Boh vidí oveľa ďalej ako my. Môžeme sa spoľahnúť, že nám chce len dobre.
TIP NA DNES: