Ak naše srdce vidí Ježiša, zostáva pokojné
V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo mu Ján hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu; lebo ho pokladali za proroka. No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. A tak dal Jána vo väzení sťať. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
Mt 14, 1 – 12
Keď Herodes počúval o Ježišovi, nevidel v ňom Ježiša, ale Jána Krstiteľa. Herodes tak svedčí o tom, že zotrvávanie v hriechu deformuje videnie skutočnosti. Naše dni plynú a Ježiš je počas nich s nami. Vidia ho oči nášho srdca? Podopiera nás vedomie Božej láskyplnej blízkosti v tom, čo práve prežívame? Ak ho uprostred našej každodennosti nespoznávame, môžeme sa zamyslieť, či to nie je hriech, ktorý nás oslepuje. Ježiš vo sviatosti zmierenia a v Božom slove chce umyť oči nášho srdca, aby videli – a aby videli viac a hlbšie. Ak naše srdce vidí Ježiša, zostáva pokojné uprostred všetkého, čo sa okolo nás deje.
TIP NA DNES: