Ak chceme prežiť búrky, skočme Otcovi do náručia
A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" Peter mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode." On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!" Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: "Naozaj si Boží Syn!"
Mt 14, 22 – 33
Keby sme mali písať knihu o svojom živote, iste by to bol zaujímavý príbeh. V našich spomienkach by boli rôzne kapitoly, a asi u nikoho by nechýbala kapitola s názvom Búrky v mojom živote. Zažil ich aj apoštol Peter. A neboli to len búrky, s ktorými sa stretol ako rybár na mori, ale i búrky, ktoré mu pripravil Ježiš, aby sa Peter otestoval, akú má vieru a lásku k nemu. Prijať Ježiša neznamená, že človek prežije svoj život v tichosti a bez problémov. Ježiš dopúšťa, aby sme taktiež prežili búrky. Čo máme vtedy robiť? Ako Peter, aj my máme skočiť do náručia Otca, i keď sa nám zdá, že ho nevidíme. On nás vidí a pomôže nám.
TIP NA DNES: