Ak chceme byť „deťmi múdrosti“, potrebujeme sa oslobodiť od bázne pred človekom
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘
Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘
Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘
No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“
Lk 7, 31-35
Ľudstvo sa od čias Ježiša vôbec nezmenilo. Pokolenie prvého či dvadsiateho prvého storočia je v zásade rovnaké. Stále po sebe pokrikujeme a hľadáme zámienky na to, aby sme mohli do niekoho rypnúť, no hlavne, aby sme sa rýchlo schovali za povrchné zhodnotenie a nemuseli ísť do hĺbky a k jadru veci. Ak chceme byť „deťmi múdrosti“, potrebujeme sa oslobodiť od bázne pred človekom. Pokiaľ sa necháme ovplyvňovať v našich slovách, skutkoch, aj myšlienkach strachom z toho, „čo si ostatní pomyslia“ alebo „čo asi o mne povedia“, ostaneme možno populárni, no náš život bude zriedkakedy okorenený múdrosťou.
TIP NA DNES: