Aj keď sme dospelí, nezabúdajme na „detskosť“ v nás
Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“
Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Mk 10, 2 – 16
Je nádherné pozorovať deti ako sa hrajú, vidieť ich jednoduchosť, nevinnosť, úprimnosť. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu vyzdvihuje práve deti. Nebráni im, aby k nemu prichádzali, lebo práve im patrí Božie kráľovstvo. Všetci sme Božie deti. Boh nás miluje a chce, aby sme prišli k nemu. V oblasti viery a duchovného života máme byť niekedy ako deti – jednoduchí v nábožnosti, úprimní a plní dôvery v modlitbe a nevinní skutkami čistej lásky. Ako milované Božie deti často prichádzajme k Ježišovi. Aj keď sme dospelí, nezabúdajme na túto „detskosť“ v nás. Patríme Bohu, On nás čaká a chce nás mať všetkých pri sebe vo večnosti.
TIP NA DNES: