Aby sme boli veľkí, musíme byť schopní milovať a slúžiť iným úplne nezištne
Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“
Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“
Lk 9, 46-50
Ježiš radikálne mení motiváciu úsilia o veľkosť a spôsob, akým sa to dosahuje. Kto chce byť veľký, musí sa stotožniť s dieťaťom, s najmenším, so zraniteľným a slabým. Kto sú tieto deti? Sú to tí, ktorí si uvedomujú svoju úplnú závislosť od iných. Tí, ktorí sami nič nedokážu. Ježiš je prítomný v každom z nich. Keď prijímame deti, prijímame jeho samého a s ním aj Nebeského Otca. Skutočná veľkosť, skutočná sila nespočíva v ovládaní druhých, ale v tom, že sa robíme malými a slúžime ľuďom podľa príkladu, ktorý nám dal Ježiš. Aby sme boli veľkí, musíme byť schopní milovať a slúžiť iným úplne nezištne.
TIP NA DNES: