Zdenek Nemec: V nebi žiarila vďačnosť a láska

Počas pracovnej cesty v Belgicku mu prasklo srdce. Zdenek Nemec (59) bol dvanásty človek na svete, ktorý túto diagnózu prežil. Lekári sa rozhodovali, či ho vôbec budú operovať. Nakoniec sa operácia podarila a on žije a slúži Bohu už jedenásty rok. Prinášame svedectvo o jeho stretnutí s Ježišom, klinickej smrti a súčasnom živote.

Zdenek Nemec bol vychovávaný v kresťanskej rodine. Keď bol malý, ako sám spomína, mal veľmi rád rorátne sväté omše, ktoré boli počas adventu: „Rodičov som ráno budil a tešil som sa na roráty, keďže boli tak skoro ráno za tmy.“ Postupne sa však jeho viera stávala vlažnou. Po čase sa oženil a jeho viera stagnovala.

PRASKLO MI SRDCE

Po namáhavých vojenských misiách sa stal vodičom kamiónu a mal pracovnú cestu po západnej Európe. Avšak v Belgicku mu prasklo srdce. Dostal sa na pohotovosť, kde to nezistili, keďže výsledky boli v norme. Nasadili mu antibiotiká a vrátil sa do práce. Cesta pokračovala do Nemecka. Ľavá ruka mu úplne ochrnula, cítil sa veľmi zle a bol slabý. „Nevedel som, že som mal prasknuté srdce, výsledky na pohotovosti v Belgicku boli v poriadku, no cítil som sa veľmi slabý. Pokračoval som v práci, no stále som sa cítil horšie.“ Zdenovo srdce sa vo Francúzsku roztrhlo. Od srdca sa mu odtrhla hlavná tepna a bolesť sa zhoršovala. „Bolesť, ktorá nastala, by som prirovnal k tomu, akoby ma priviazali k dvom autám, ktoré ťahali do opačných strán.“ No aj v tejto najťažšej chvíli veril, že Boh je s ním a posilňuje ho. Jeho nevládne telo vypadlo z kamiónovej kabíny na zem. Pred stratením vedomia si stihol privolať pomoc. Na tomto mieste sa objavila aj diaľničná služba. Aj túto chvíľu vníma ako milosť.

 

ZHODNOTIL SOM, ŽE TO UŽ NEMÁ VÝZNAM

V nemocnici sa lekári rozhodovali, či ho vôbec budú operovať, keďže jeho stav nenasvedčoval, že by prežil. „Neskôr mi lekár povedal, že sa radili piati. Dvaja boli proti operácii a traja boli za.“ Zdena začali operovať, bojovať o jeho život. Počas operácie vystúpil z tela a videl svoj otvorený hrudník a srdce, videl, ako ho lekári operujú. Keď zbadal túto zúfalú situáciu, chcel sa vzdať a odísť. „Rozhodol som sa v tej chvíli, že odídem, že tu už nie je žiadna šanca na prežitie. Rezignoval som a zhodnotil som, že to už nemá význam. No Ježiš mal iný plán.“ V tej chvíli sa ocitol v temnote. Pociťoval strach, úzkosť, ktorý by neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. „Keď som zakúsil tú trpkosť, nevedel som, čo mám robiť. Mal som túžbu dostať sa nejako z tejto temnoty. Stačila malá túžba a Ježiš mi zoslal lúčik svetla.“ Lúč ho vytiahol z temnoty na svetlo. Obrovskou rýchlosťou sa ocitol v nebi.

 

HNEĎ SOM VEDEL, ŽE SOM V NEBI

Nebo opisuje podľa Písma: „Ono to vystihlo najlepšie. Ako sa píše v Biblii, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo má Boh pre nás pripravené. Presne také je nebo.“ Nepochyboval, že sa tam skutočne nachádza. „Hneď som vedel, že som v nebi.“ Spomínané svetlo bolo oproti nemu. Na ľavej strane sa nachádzala veľká a nádherná katedrála a pred ňou bol veľký počet ľudí. Napravo sa nachádzali hory, krásna a živá príroda. „Zo všetkého žiarila vďačnosť, láska. Je to pre ľudskú myseľ nepochopiteľné, čo všetko je pre nás v nebi pripravené.“ V tej chvíli mu napadlo, že si tu ani nezaslúži byť.

Keď si celú túto krásu neba obzrel, obrátil sa späť k svetlu, kde sa nachádzala postava. „Videl som obrysy postavy, následne som zbadal diery v chodidlách, cez ktoré som videl až na zem. Ostal som zaskočený, nevedel som, čo povedať.“ Postava sa približovala priamo k nemu. „Až vtedy som si uvedomil, kto ku mne prichádza. Bol to Ježiš. Ako prvé sa ma spýtal, či sa mi tam páči,“ dodáva s úsmevom Zdenek. Následne sa ho spýtal, či by tam ostal. Zdenek bez váhania súhlasil. „Ježiš sa usmial a dodal: ,Ale ty musíš ísť naspäť.‘ Toto som nečakal.“ Nasledoval rozhovor s Ježišom. Spoločne sa rozprávali o mnohých veciach. Keď sa rozhovor skončil, začal prosiť Ježiša, aby tam mohol zostať. No ten sa podľa jeho slov len usmieval. „Ešte chvíľu som protestoval, no potom ma chytil za ľavú ruku a povedal mi, že musím ísť naspäť, pretože má pre mňa na Zemi robotu.“ Následne spoločne prešli zopár krokov. Bol to moment, kedy sa zobudil a boli už tri dni po vykonanej operácii.

BOJ V MYSLI

Keď sa Zdenek prebral, bol to veľmi náročný čas. Bol veľmi ubolený, smädný, zmätený z toho, čo sa stalo. Chvíľu trvali tieto fyzické boje, no objavili sa aj boje duchovné. V hlave sa mu množili mnohé otázky. „Bol to boj v mysli. Videl som nebo, stretol som sa s Ježišom, ktorý ma poslal naspäť na Zem, ale nevedel som si predstaviť, čo so mnou bude ďalej.“ Doktori aj sestričky však žasli nad tým, ako rýchlo sa zotavoval po ťažkej operácii. Profesor v nemocnici, ktorý ho operoval, sa s ním potom dlhé hodiny rozprával. Sám neveril, ako je možné, že ešte niekoľko dní dokázal pracovať s prasknutým srdcom na 6 centimetrov. Tiež priznal, že sa ho rozhodol operovať aj preto, aby sa ho mohol spýtať túto otázku.

Po operácii nikomu nevravel, čo počas klinickej smrti zažil. „Po roku a troch mesiacoch od operácie som začal rozprávať manželke o tomto zážitku, následne aj rodine a priateľom. Niekto mi veril, iní pochybovali.“

 

SOM UŽASNUTÝ, ČO PRE NÁS JEŽIŠ ROBÍ

Avšak toto stretnutie so živým Ježišom nebolo posledné. Zdenek spomína aj ďalšiu udalosť, kedy sa mu znovu zjavil Ježiš. „Sedel som v obývačke pri televízii a zrazu na mňa prišiel mikrospánok. Predo mnou stál Ježiš a za ním bola dlhá cesta. Pozeral na mňa a ukazoval mi túto cestu.“ Spomína, že ho vyzýval, aby po nej naďalej šiel, užíval si život. „Povedal, mi, že je stále so mnou.“ V tej chvíli už nemal žiadne pochybnosti. Vtedy sa v ňom prebudila ešte väčšia túžba ohlasovať Ježiša, modliť sa a ešte viac čítať Sväté písmo.

Teraz žije naplno pre Ježiša. „Až po tejto udalosti zažívam ozajstnú vieru. Je to explózia Božej lásky. A viem, že kto to raz okúsi, tak sa to mení na čosi úžasné a nepochopiteľné.“ Aktuálne je súčasťou kresťanského spoločenstva a je v službe modlitebníka. Za ľudí sa modlí rád. „Za ľudí sa modlím kedykoľvek, aj v noci. Ježiš ma tu potrebuje.“ Ako sám spomína, duchové boje sú a aj budú, niekedy má aj on otázky a volá na Boha. „Pýtam sa ho: Pane, prečo je to tak? Nie vždy dostanem odpoveď hneď, ale niekedy mi odpovie: ,Nestaraj sa, o to, čo nepotrebuješ vedieť. Vieš, čo si videl? Vieš, čo máš? Tak to používaj a choď po tejto ceste, lebo ja som s tebou.‘“
Keď sa na tieto udalosti pozerá s odstupom času, berie to všetko ako veľkú milosť a zásahy Ježiša. „Som užasnutý z toho, čo všetko pre nás Ježiš robí a urobil aj pre mňa.“