Zamyslenie jedného otca: V zajatí

V niektorých situáciách nie sme nič viac než pozorovatelia.

 

Napríklad vtedy, keď sa rodina vyberie na nákup do obchodného centra a mladšie ženské osadenstvo chce ísť pozrieť oblečenie. Rady chodia do obchodov typu „buď popová princezná“. Nie je to také hrozné, len to nie je moja šálka kávy. Prvých päť minút sa tvárim statočne. Potom pochopia, že „nie“ hovorím kategoricky, nie na každý kúsok zvlášť. Vtedy si rád nájdem lavičku niekde pred obchodom a ľutujem, že som si nevzal knihu.

Zrazu som obklopený ľuďmi. A je ich veľa. Z každého prostredia.

Povedzme si to na rovinu. Z toho, čo som videl, som mal dojem, že väčšina ľudí skrátka nie je šťastná. Neudržiavajú očný kontakt. Majú prázdny, zmätený pohľad. Vidno to najmä okolo Vianoc. Z davu vyčnieva zopár naradostených jednotlivcov s úprimným úsmevom a milým slovom.

A to nehovorím len o jednom špeciálnom dni. Funguje to tak vo všeobecnosti. A tak sa zamýšľam. Sme obklopení bohatstvom, žijeme pohodlne, máme všetko, na čo si len spomenieme, a predsa nie sme šťastní. V čom teda spočíva skutočné šťastie?

 

Pôvod nešťastia

Napätá situácia v našej domácnosti sa typicky začína kvôli nezbednému bratovi (alebo ak ktosi urobí niečo, čo druhého podráždi, ale ostaňme pri tej nezbednosti). Nudí sa. Jeho pozornosť sa zrazu zameria na sestru. V ruke má nejakú elektronickú hračku. Tie majú chlapci radi a nemáme ich na rozdávanie. Tak si povie, že ona sa zaobíde aj bez toho, a vezme jej ju. Jej sa to dotkne. A zareaguje. Vracia mu to. Do niekoľkých sekúnd je v našom dome hotové „rošambó“.

Aj ten najmenší príklad o nás a o našom svete prezrádza veľmi veľa.

Keď sa niekto rozhodne nebyť milý, druhého to zraní. Začne sa chrániť a brániť. Jeho duša, predurčená pre väčšie veci, je zrazu otupená. A teraz si predstavte, koľkokrát sa nám to deje za život. Semienko, ktoré malo vyrásť až do neba, zatláča burina. Dusí život. A semienko uviazlo v tejto spleti. Strácame ľudskosť. Stávame sa bezohľadnými. A ocitáme sa v zajatí.

Podstata je, že zranení zraňujú. Keď to pochopíme, zušľachtíme si dušu. Nevľúdnosť hovorí o nepríjemnej osobe oveľa viac než o druhých.

A zajatie je prenosné. Stačí, keď nám niekto takýto skríži cestu, a je to. A sami sa stávame prenášačmi, aj keď len na chvíľku. A teraz si predstavte, ako sa to deje v celej populácii. A nie raz. Ale mnohokrát. A nielen na povrchu, zranenia môžu byť poriadne hlboké. Nedeje sa práve toto každý deň? V každej duši? Vo vzťahoch, v rodinách, škole, v práci? V celých národoch?

Pozrite sa do svojho vnútra. A pozrite sa okolo. Nie sme všetci zajatcami? Nepotrebujeme oslobodenie?

Sloboda. Vo svojom vnútri vieme, že naša duša bola stvorená pre väčšie veci. Boh nám nestvoril dušu, aby sme sa jej len tak zbavili. Nechcel, aby sme boli uzavretí, chránili samých seba, obraňovali sa či boli na okraji. Vložil do nás hlad po väčších veciach. No ak neprijímame nič iné než haraburdy, nevymaníme sa zo zajatia.

 

Ide o obraz

Miley Cyrus. Bill Gates. Harry Styles. Matka Tereza. Stephen Hawking. Katy Perry. LeBron James. Taylor Swift. Z každej strany nás bombardujú akési obrazy a odovzdávajú skrytú správu, že sme hodní len vtedy, ak sme ako oni. Moderné zábavky a reklamy sú dnešným prvým jablkom, prvým jablkom v prvej záhrade pre prvých ľudí. „Zabudni na svoj neuspokojivý obraz. Môžeš byť ako boh! Druhí ťa budú uctievať!“ A v tomto spočíva tragická irónia. Aký obraz by mohol prekonať tvoj vlastný? Veď sme boli stvorení na obraz Boha!

Všeobecné podstatné meno satan doslova znamená protivník. Spomeňte si, aký bol prv. Jeden z najvyšších anjelov nebeského kráľovstva. Meno Lucifer doslova znamená svetlo. Bol neuveriteľne príťažlivý, geniálny a krásny. Nadaný a určený pre najvyššie povolanie, vedenie chórov, ktoré mali oslavovať Boha. Bol nadaný vzbudiť a ovládať najhlbšie city. Bol proste topka v nebeskom kráľovstve. A zrazu vidí, že všemohúci a večný Boh plánuje stvoriť ďalšie bytosti, ľudí, a to na svoj vlastný obraz! Môže ešte niečo viac? A on onemie od úžasu, ako sa Boh doslova stáva jednou z tých bytostí, ako si vzal ich prirodzenosť!

A zrazu žiarli. Šialene. Vzbúri sa a niekoľkí ho nasledujú. Jeho prirodzenosť a dary mu ostali. Stále je nadprirodzene príťažlivý, dokáže vzbudiť city a ovládať ich. Ovládať náš chválospev. Ako však bez skutočnej sily žije svoje odporné pohŕdanie? Striehne na slabosť ľudí, zvádza ich svojou krásou, vábi ich, aby si zmenili vlastný obraz, velebili iné veci a tým popierali svoj zvrchovaný, skutočný, Boží obraz.

 

Zabudnúť na svoju skutočnú podstatu

Boh nás stvoril pre svojho imanentného Ducha. A predsa pre toľko rán a toľko rozptýlení trpíme istou stratou pamäti. A práve obdobie Adventu a Vianoc je príležitosť, keď si to môžeme pripomenúť. Ide o oveľa viac než len o dary. Ide o Dar. A potrebujeme to spraviť skôr, než nás strhnú silné prúdy povrchných prísľubov.

Sám som to zažil jedny Vianoce, keď som bol ešte chlapec. Rodičia zatiahli za brzdu a skoncovali sme s materiálnym prebytkom. Prebytok vládol našim náklonnostiam. Dával nám márne sľuby. Bol som však len zmätený. A nešťastný.

Materiálny prebytok a duševná plnosť sa navzájom vylučujú. Teraz, už ako otec, to pozorujem aj pri našich deťoch a ostatní rodičia so mnou súhlasia. Poviem to jasnejšie: materiálny blahobyt proste nemá na naplnenú dušu. Prvotnú radosť pomerne rýchlo vystrieda smútok pre nedostatok vďačnosti, nárokov, zameranie na seba, nevľúdnosť. Zajatie.

Ak sme dostatočne vnímaví, prídeme na to, že ak deťom dáme veľa vecí, nebudú väčšmi ako my. Nestanú sa lepšími. Naopak, má to presne opačný účinok. Znechutí ich to. A prestanú byť sebou. Odreže ich to od prijímania toho správneho. Umenší ich citlivosť. Zoberie im dôveru vo víziu rodičov a ich schopnosti. A ich svet zanechá prázdnejší. V zajatí.

Či sa to týkalo Židov pred dvetisíc rokmi, alebo dnešnej spoločnosti, príbeh je vždy rovnaký. Keď niečo potrebujeme, naozaj si uvedomujeme silu Boha. Modlitby myslíme vážne. Do centra života staviame Boha a žijeme pre druhých. Náš vnútorný svet je v poriadku. Potom, keď pocítime, že Boh sa o nás stará a máme dostatok materiálna, zrak postupne odkláňame od toho, ktorý požehnáva, k požehnaniu a čím ďalej, tým väčšmi sa zameriavame na seba. A prestávame si uvedomovať Božiu prítomnosť v našom živote.

Keď spomíname zajatie, Boh pre nás chce viac ako len nás vyslobodiť. Nechce s nami iba komunikovať. Túži v nás prebývať. Túži nám darovať seba samého.

 

Prichádzajúci Spasiteľ

Vnímajme a pochopme slová, ktorými sa nám prihovára prorok.

„Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.“ (Iz 61, 1)

A to je ten najväčší adventný dar. Ak si uvedomíme, že sme v zajatí, môžeme byť zachránení.

Ak si vôbec neuvedomujeme fakt, že sme v zajatí, nepotrebujeme Spasiteľa, Pána. A vtedy je pre nás Advent prázdnym obdobím. Aj Vianoce. Nie sme pripojení k skutočnej pretvárajúcej sile Ježiša Krista.

 

Pamätajte na Krista, nášho Spasiteľa

Narodil sa na Vianoce,
aby nás zachránil od satana
a jeho zvádzania na chodníčky zlé.
Pokojná a radostná to novina!

Advent nám dáva skvelú príležitosť nielen dodržiavať náboženské zvyky, ale zamerať sa na vzťah.

Vyrovnajte cestu Pánovi! Na to však potrebujeme Božiu milosť. Pozvite ho, nech vám s tým pomôže. Otvorte Pánovi dvere vašich zranení, ktoré vo vás vyvolávajú strach a zväzujú vás v zajatí.

 

Predstavte si slobodu

Predstavte si, ako vyzerá sloboda. Vyslobodenie zo zajatia. Predstavte si, že už viac nie ste obeťou toho, čo sa deje okolo vás, ale ste víťaz vďaka tomu, kto vo vás vládne. Predstavte si voľnosť byť tou úžasnou, krásnou, očarujúcou, jedinečnou osobou, ktorú stvoril Boh. Len si to predstavte.

Vďaka tomu väčšmi porozumieme víťazstvu kríža. Bol spútaný, ale dokonale slobodný. Slovka nepreriekol. Vydržal utrpenie. Sňal všetky naše hriechy. Odpustil nám. Vyslobodil nás zo zajatia.

Nepotrebujeme sa prestať radovať. V tejto záverečnej dráme nie sme len diváci, sami sa jej zúčastňujeme. Svet je v zajatí. A preto nás pozýva. Potrebuje nás a stvoril nás nielen preto, aby sme boli slobodní, ale aby sme aj my mali podiel na jeho poslaní oslobodiť svet.

Emanuel! Boh s nami!

AUTOR: Greg Schlueter