Zakladateľ eRka Eugen Valovič: Za totality sme si hovorili, že ak nám zoberú malé spoločenstvá, sme stratení

Prvý deň tohto roku udeľovala naša pani prezidentka štátne vyznamenania. Jedno z nich, Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, dostal aj zakladateľ hnutia eRko Eugen Valovič (73). Ten sa už od čias tajnej cirkvi venuje deťom a mládeži neprestajne päťdesiat rokov. Sieť malých spoločenstiev, ktoré rozbiehal, sa postupne rozšírila na celoslovenské hnutie a početné spoločenstvá, ktoré formujú mladých.

Čo prežívate, keď máte také vzácne ocenenie od pani prezidentky?

Prežívam to ako ocenenie našej práce v kresťanskom disente v „tajnej cirkvi“ počas komunistického režimu. V prvom rade to vnímam ako ocenenie spoločenstva Fatima, ktoré založili Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, spolu s Rudolfom Fibym, ku ktorým som sa asi o dva týždne pridal aj ja. Prežívam to aj ako ocenenie množstva aktivistov okolo tohto spoločenstva, ako aj animátorov okolo mňa pri práci s deťmi a mladými.

 

Zrekapitulovali ste si preto nejako vaše životné pôsobenie?

Pri zrekapitulovaní svojho životného pôsobenia si spomínam na Silvestra Krčméryho, ktorý ma prvý oslovil a podnietil ma k tomu, aby som sa zapojil do apoštolátu. Uvedomujem si, že keby som ho nestretol, a následne aj otca biskupa Korca a Vladimíra Jukla, neviem, kde by som skončil.

 

Ste na niečo za tieto roky služby zvlášť hrdý?

Neviem povedať, či som, lebo ja som sa v tejto aktivite našiel a snažil som sa svoje zapálenie uskutočňovať v tejto službe podľa potreby. Z tejto služby som bol naplnený tým, že sa mi podarilo rozbehnúť Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ktoré bolo po roku 1990 oficiálne zaregistrované ako eRko.

 

 

BOL SOM ZAPÁLENÝ PRE APOŠTOLÁT

Mladým sa venujete rôznym spôsobom už päťdesiat rokov. Odkiaľ vám po celý čas prichádza chuť, ochota, vytrvalosť v tejto službe?

Ako som už spomenul, bol som zapálený pre apoštolát. Začínal som ako študent so študentmi, neskôr s pracujúcimi a postupne som začal robiť s deťmi a animátormi. Totiž, už zo začiatku môjho pôsobenia som patril do spoločenstva okolo Silvestra Krčméryho a po stretnutí s tajným biskupom otcom Korcom som duchovne čerpal zo stretnutí s týmito dvomi, a neskôr zo spoločenstva Fatima. Pod vplyvom týchto skutočností som tiež viedol pomerne intenzívny duchovný život. Myslím, že odtiaľto som čerpal vytrvalosť, aby som sa nedal odradiť rôznymi prekážkami na tejto ceste. Určitým spôsobom som sa povzbudil činnosťou v malých spoločenstvách, od roku 1985 v hnutí Kresťanských spoločenstiev detí, neskôr eRku.

 

Mali ste niekedy aj ťažký čas, že ste so všetkým chceli skončiť?

Naša štruktúra detských animátorov sa prirodzene zmenšila, lebo niektorí študenti po skončení školy odišli do miesta svojho bydliska. Pritom detí pribúdalo. Zmenšenie počtu animátorov som prežíval dosť ťažko. Mal som pocit, že nebude mať kto robiť s deťmi. Či som chcel skončiť, neviem jednoznačne povedať.

 

Čo vám potom pomohlo?

Modlil som sa, aby mi Pán niekoho poslal. Po nejakom čase prišli za mnou dve dievčatá, že robia s deťmi a majú okolo seba aj ďalších animátorov, ktorí robia s deťmi, alebo sú ochotní s nimi robiť. Vďaka nim som vytvoril dve skupiny animátorov asi po desať až dvanásť, ktorí sa pravidelne stretali. A tak práca s deťmi pokračovala. Myslím si však, že aj keby mi Pán nikoho neposlal, hľadal by som ďalej. Zrejme by som túto prácu nezanechal, nebolo by to v súlade s mojou povahou.

 

MLADÍ MA INŠPIRUJÚ SVOJOU OTVORENOSŤOU

Čo osobne vám prináša, keď ste s mladými? Sú pre vás inšpiráciou?

Často ma inšpiruje moja účasť na stretnutí malého spoločenstva, kde môžem najmä v „duchovnej časti“ prežívať ich problémy, čo ma povzbudzuje, aby sa zo mňa nestal len dôležitý apoštol. Mnohí z týchto ľudí ma povzbudzujú svojimi životnými príbehmi. Vďaka tomu ma práca s deťmi i mladými učí viac sa prispôsobovať iným, viac ich chápať a zriekať sa svojich predstáv. Naučil som sa prijímať iné názory a spoločne hľadať riešenia. Mladí ma inšpirujú svojou otvorenosťou, bezprostrednosťou, a mnohokrát hľadaním pravdy.

 

Stáva sa vám, že reagujete ako mládežník? Preberáte po nich nejaké slová, správanie, keď ste s nimi tak často?

Neviem sa k tomu jednoznačne vyjadriť. Môžem len povedať, že hoci som už pomerne v pokročilom veku, pri stretnutí s erkármi sa cítim veľmi dobre. Často som s nimi v kontakte a cítim, že ma prijímajú. Takže pri stretnutiach s nimi určite od nich niečo preberám. Snažím sa byť bezprostrednejší a nezdôrazňovať, že už som starý. Snažím sa, aby som im dal čo najviac najavo, že ich chápem. Vtedy sa cítim ako jeden z nich.

Malé spoločenstvá pokladáme za dar, ktorý sme dostali ešte za totality. Vtedy sme si hovorili, že ak nám zoberú malé spoločenstvá, jednoducho sme stratení.

 

 

 

ZA TOTALITY SME VIERU PREŽÍVALI AKO ČOSI BYTOSTNÉ

Vnímate, že sa rokmi mládež mení?

Mladí ľudia dnes majú veľa možností, čo ich vedie k tomu, že sa do seba často uzavrú, cítia sa byť sebestační, lebo komunikujú cez počítač alebo mobil. Takže stráca sa zmysel pre osobnú komunikáciu.

 

Treba k mladým pristupovať inak?

Vidím riešenie najmä v osobnom prístupe. To znamená, aby sa našli ľudia, ktorí sú ochotní citlivo sa mladým ľuďom osobne venovať.

My sme za totality vieru a jej zdieľanie v spoločenstvách prežívali ako čosi bytostné, že to potrebujeme. Teraz som mnohokrát svedkom toho, ako študent, ktorý má spoločenstvo, asi o rok povie, že potrebuje ísť na štúdium do zahraničia. Vyzerá to, akoby nevnímal, že treba za seba nájsť náhradu. Štúdium v zahraničí je dobrá i potrebná vec. Toto je riziko, ktoré prináša táto doba. Som povzbudený, že terajšej zostave eRka sa darí vysporadúvať sa aj s týmito problémami.

 

Čo by ste odkázali animátorom, vedúcim spoločenstiev, ktoré sa venujú mladým, na čo nemajú zabúdať pri ich formácii?

Povzbudzujem tiež mladých, aby sa nedali odradiť neúspechmi. Myslím si, že toto ocenenie môže byť odkazom najmä pre erkárov, ale i iných pracovníkov s deťmi a mládežou, ktorí vo svojej práci určite narážajú na rôzne problémy a ktoré sú podľa mňa ešte ťažšie ako za našich čias. Prosím ich a prajem im, aby dokázali tieto prekážky a ťažkosti prekonávať.

Prajem im, aby viedli osobný duchovný život, aby sa snažili prečítať si niečo zo Svätého písma a nad tým aj uvažovali. Tiež je dôležité, aby patrili do nejakého spoločenstva. Povzbudzujem ich, aby na základe toho sa venovali najmä mravnej i duchovnej formácii detí alebo mladých formou rôznych aktivít.