Zabili ju „followeri“ na Instagrame?

Minulý týždeň otriasla svetom správa o tom, že mladé dievča z Malajzie spáchalo samovraždu po tom, ako mu to odobrili „followeri“ na Instagrame.

Foto: Davia Emelia

Davia Emelia, šestnásťročné dievča z Malajzie, dlhodobo trpela depresiami. Na svoj Facebook napísala, že je „unavená zo života“. V tom čase spustila na sociálnej sieti Instagram 13. mája o tretej popoludní anketu. Jej správa znela: „Skutočne dôležité. Pomôžte mi vybrať – S (smrť) / Ž (život).“ Až 69 % ľudí, jej „followerov“, hlasovalo za smrť. O ôsmej večer v ten istý deň dievča skočilo zo strechy budovy a zomrelo.

Malajzský politik a právnik Ramkarpal Singh na to reagoval: „Bolo by dievča stále dnes nažive, keby ho väčšina užívateľov na jeho instagramovom účte odradila od toho, aby si vzalo vlastný život?“ Vyjadril znepokojenie, že 69 % tínedžerov podporilo mladé dievča v tom, aby si vzalo život. Mladých, ktorí hlasovali za smrť, považuje za zodpovedných za Daviinu samovraždu.

 

 

V Malajzii je pokus o samovraždu trestným činom. Polícia prípad vyšetruje a zisťuje, či majú „followeri“, ktorí hlasovali za smrť, zodpovednosť za samovraždu tínedžerky, pretože na ňu dievča technicky navádzali. „Každý, kto hlasoval za smrť, je zodpovedný pred Bohom,“ komentovalo jej fotografiu na Instagrame pred piatimi dňami jedno dievča.

Na prvý pohľad sa nám to môže zdať úplne neuveriteľné, nelogické a hlúpe. Ale skúsme sa na to pozrieť v kontexte a z pohľadu dnešného mladého, násťročného človeka, pre ktorého sú sociálne siete, žiaľ, neraz jediným zdrojom kontaktov a svetom, v ktorom žije.

 

 

Z tejto skutočnosti nám vyvstáva viacero otázok:

• Ako je možné, že ľudia túžia po smrti a zle druhého?
• Prečo toľko mladých ľudí hlasovalo za smrť? Čo ich k tomu viedlo?
• Prečo sa mladému dievčaťu nedostalo pomoci v boji s depresiou?
• Nemajú za jej smrť väčšiu zodpovednosť jej „followeri“, ktorí hlasovali za smrť, než ona sama?
• Prečo sú psychické ochorenia aj dnes neraz tabu?
• Ako môžeme pomôcť mladým, aby objavili skutočný zmysel života, ktorý nie je uzavretý v sociálnych sieťach?
• Čo môžeme robiť, aby sme predchádzali takýmto situáciám?

 

 

Pri Davii si spomínam na slová pápeža Františka, ktoré povedal pri jednej rannej homílii: „Spomeňme si na príbeh tej úbohej panej, vdovy, ktorá sa šla vyspovedať k farárovi v Arse. Jej manžel spáchal samovraždu – vrhol sa z mosta do rieky. S plačom hovorila: ,Ja som hriešnica, úbožiačka. No chudák môj manžel! Je v pekle! Spáchal samovraždu, a to je smrteľný hriech. Je v pekle.‘ A arský farár jej na to: ,Počkajte, pani, pretože medzi mostom a riekou je ešte stále Božie milosrdenstvo. Až do konca, až do samého konca je tu Božie milosrdenstvo.‘“

Davia, verím v Božie milosrdenstvo pre teba. Odpočívaj v pokoji!