Prečo je Cirkev proti umelému oplodneniu?

Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Od úplných počiatkov sa však táto metóda stretávala so silnou kritikou Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie – na prvý pohľad – iba pomáha manželom stať sa rodičmi? A sú teda tieto deti Cirkvou nemilované a neprijímané?

TREBA ZAČAŤ PRI ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI

Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Ako teda definuje veda počiatok ľudského života? Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus – ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. 2)

V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť – dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete. Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Čo teda s deťmi, ktoré sú narodené mimo manželstva, zo znásilnenia či cez umelé oplodnenie? Azda ich Boh nechcel, alebo ich nemiluje?

Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše jasne: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň však ďalej pokračuje: „Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti. Pre svoj jedinečný a neopakovateľný pôvod sa má dieťa rešpektovať a uznávať ako rovnocenné v osobnej dôstojnosti s tými, čo mu dávajú život. Ľudská osoba má byť prijatá v znamení jednoty a lásky svojich rodičov. Splodenie dieťaťa preto musí byť ovocím vzájomného sebadarovania, čo sa uskutočňuje v manželskom spojení, v ktorom manželia spolupracujú ako služobníci, a nie ako zvrchovaní páni, na diele Boha Stvoriteľa, ktorý je Láska.“

 

 

PRÁVO NA DIEŤA

My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie? Určite ste už počuli tieto otázky či argumenty, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. V prvom rade si však treba uvedomiť dve veci – Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala – a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy). Cirkev to zdôrazňuje práve preto, že je to jediný prirodzený spôsob počatia ďalšieho života, ktorý možno označiť za morálne správny.

Druhá otázka sa týka práva na dieťaťa. Všetci vieme, že existujú určité práva dieťaťa, ale právo na dieťa? Dieťa je Boží dar, nie právo. I vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázka plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Vedeli ste, že pri spojení spermie a vajíčka sa generuje akýsi svetelný záblesk? Vzniká nový život! Avšak i tento nádherný fakt dokážu v dnešnej dobe využiť na to, aby oddelili „silnejšie“ od „slabších“, a dochádza tak k selekcii už v úplnom začiatku.

 

 

IN VITRO FERTILIZATION…

… alebo IVF či FIVET (fertilization in vitro and embryo transfer) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia. Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky – bežne označované ako „nadpočetné“ – sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom. (Donum vitae)

Pre jednoduchšie pochopenie kontextu týchto problémov v praxi budeme používať fiktívny manželský pár – Adama a Evu. Adam a Eva sú manželmi viac ako desať rokov. Túžia po bábätku, no nedarí sa im otehotnieť prirodzeným spôsobom. Gynekológ ich pošle na štandardné vyšetrenia, ktoré však ukazujú, že všetko je v poriadku. V dobrej viere im gynekológ odporučí nejaké „Centrum asistovanej reprodukcie“, kde im „pomôžu“ vyriešiť tento ich problém. Adam a Eva sú však veriaci katolíci, ktorí vedia, že Cirkev s takýmto riešením nesúhlasí, no nevedia prečo a ani to, či sa im vlastne ponúka nejaká alternatíva okrem bezdetnosti a adopcie. Poďme si teda rozobrať problémy, na ktoré tento manželský pár cestou narazí.

 

SPERMIOGRAM

Jedným zo štandardných vyšetrení u muža je spermiogram, ktorý zo vzorky zisťuje kvalitu a životnosť spermií. Očakáva sa, že muž sa na chvíľu zavrie do miestnosti na klinike, kde za „pomoci“ pornografie masturbuje a  zachytí semeno do plastovej nádoby. Mimoriadne nepríjemné a najmä morálne neprijateľné odoberanie spermií však v dnešnej dobe možno nahradiť použitím perforovaného kondómu pri úplnom manželskom styku, je však nutné vzorky dopraviť do centra v stanovenom čase (viac o tejto problematike nájdete na stránke www.lpp.sk).

 

 

UMELÉ HOMOGÉNNE OPLODNENIE

Adam má dobré výsledky, Eva tiež. Lekár im teda navrhne najbežnejšiu formu umelého oplodnenia – homogénne oplodnenie. Odoberú teda vajíčka Eve, spermie Adamovi a v laboratóriu ich umelo spoja. Niekoľko z nich sa začne ďalej deliť – vznikne v nich život. V niekoľkých ďalších žiadne delenie neprebehne, prípadne budú vyhodnotené ako nekvalitné a nepoužiteľné, lebo sa budú zdať slabé, a preto budú považované za biologický odpad. Gratulujeme, máte tri embryá, koľko vložíme do maternice? Nuž, aj takto nejako môže vyzerať telefonát z reprodukčného centra. Adam a Eva sa rozhodli, že zatiaľ chcú vložiť do maternice jedno embryo a ostatné si zmraziť „na neskôr“. Jedno vložia, to sa uchytí, narodí sa im zdravé dieťa. Adam a Eva sú šťastní, lekári sa potľapkávajú po pleciach, akú dobrú prácu odviedli, a život ide ďalej. Problém vyriešený. Naozaj?

V tomto prípade sa k páru pristupuje spôsobom zákazník – produkt. Homogénne oplodnenie nerieši problém neplodnosti, ono iba „vytvorí produkt“ – v tomto prípade dieťa –, ktorý doručí jeho majiteľom – rodičom. Karol Wojtyla v diele Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že s osobou sa musí vždy a zakaždým zaobchádzať na základe personalistickej normy, a teda že hodnota osoby je vždy vyššia ako hodnota príjemnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý človek si zasluhuje, aby s ním bolo zaobchádzané ako s predmetom lásky, nie predmetom túžby. Naozaj v tomto prípade rodičia zaobchádzajú s dieťaťom ako s predmetom lásky, alebo im slúži iba ako predmet na naplnenie vlastných túžob a potrieb?

 

UMELÉ HETEROLÓGNE OPLODNENIE – DAROVANIE SPERMIÍ ALEBO VAJÍČOK

Vráťme sa späť k Adamovi a Eve. Pri vyšetreniach sa mohlo ukázať, že Adam má slabé spermie, nízky počet, skrátka, zlý „genetický materiál“, prípadne až žiadny. Lekár ponúkne manželom alternatívu – použije vajíčko Evy a spermiu od neznámeho darcu. Dieťa tak bude mať 50 % genetického materiálu od Evy a bude s ňou biologicky spríbuznené. Takýto prístup je však v rozpore s jednotou manželstva (vstupuje do hry ďalšia osoba, ktorá poskytuje genetický materiál), v rozpore s dôstojnosťou manželstva a tiež popiera právo dieťaťa, aby bolo počaté a prinesené na svet v manželstve a z manželstva.

Obdobný zdravotný problém môže nastať u matky – v našom prípade u Evy. Má nekvalitné vajíčka, nič sa s tým nedá robiť. Ale lekári opäť ponúkajú riešenie – darovanie vajíčok inej ženy, ktoré oplodnia manželovými, v tomto prípade Adamovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém – Eva bude nosiť dieťa, ktoré geneticky nebude jej, ale jej telo bude mať na jeho vývoj špecifický vplyv. Ba čo viac, dokonca ho môže úplne odmietnuť.

Porušenie manželskej výlučnosti tým, že do procesu plodenia vstupuje tretí človek – darca, môže mať negatívny vplyv i na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa. Totiž umelé heterológne oplodnenie porušuje aj práva dieťaťa – zbavuje ho synovského alebo dcérskeho vzťahu k svojim pôvodným rodičom a môže byť prekážkou pre dozrievanie jeho osobnej identity.

 

 

SUROGÁTNE MATERSTVO

Pri Adamovi a Eve však lekári mohli natrafiť ešte na ďalší problém – hoci majú obaja zdravé pohlavné bunky, Eva ich dieťa nedokáže vynosiť. Navrhnú im teda, aby si našli náhradnú matku. Surogátne materstvo (našťastie) nie je v našich končinách povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane – alebo si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“). Keď už takúto matku nájde (zväčša prostredníctvom agentúry), môže dôjsť k rôznym formám IVF:

1. embryo vznikne z Adamovho a Evinho genetického materiálu,
2. embryo vznikne z vajíčka, ktoré daruje náhradná matka, a z Adamovej spermie,
3. embryo vznikne z vajíčka, ktoré daruje náhradná matka, a anonymný darca daruje spermiu,
4. embryo vznikne z vajíčka darovaného anonymnou darkyňou a zo spermie darovanej anonymným darcom. (V tomto prípade bude mať dieťa fakticky piatich rodičov – dvoch biologických, matku, ktorá ho porodí, a dvoch adoptívnych.)

 

Treba si však uvedomiť, že aj keby sme nejakým spôsobom tieto komplikované situácie zjednodušili, náhradné materstvo je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Náhradné materstvo prehlbuje, a to na úkor rodín, oddelenie fyzických, psychických a mravných prvkov, na ktorých sa zakladajú rodiny (Donum vitae).

 

PROBLÉM ZNIČENÝCH EMBRYÍ

Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opäť zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“ Ako sme už vyššie spomenuli, pri IVF často dochádza k stvoreniu „nadbytočných“ embryí. Tie „kvalitnejšie“ môžu rodičia nechať zmraziť a takpovediac „odložiť na neskôr“, ak sa opäť rozhodnú mať dieťa. Tie „nekvalitné“ často (hoci nie vždy) končia ako biologický odpad, respektíve rodičia sa môžu rozhodnúť darovať ich na „výskum“. Tu je nutné podotknúť, že Cirkev jednoznačne odsudzuje akékoľvek pokusy a výskumy na embryách v akomkoľvek štádiu. Morálny problém je jasný – dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí, t. j. nenarodených počatých detí – a teda k zabitiu človeka v jeho počiatočnom štádiu.

 

ADOPCIA EMBRYA – ČIASTOČNÉ RIEŠENIE?

Napriek tomu, že sme vyššie jasne uviedli dôvody, prečo je morálne neprijateľné umelé oplodnenie, nedokážeme zabrániť tomu, aby sa páry – či už veriace, alebo neveriace – pre túto formu nerozhodli. Existuje však nejaké potenciálne riešenie, ktoré by mohlo pomôcť párom, ktoré po dieťatku túžia, no zároveň majú obavy z adopcie?

 

Rodičia, ktorí sa pre IVF rozhodli, majú aspoň dve deti a trvajú na tom, že ďalšie nechcú, majú štyri možnosti:

1. nechať si embryá zmrazené pre prípad, že zmenia názor,
2. venovať embryá na výskum,
3. zničiť embryá,
4. darovať embryá na adopciu.

 

Čo v praxi znamená adopcia embrya?

„Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Je to proces, ktorý je možné absolvovať dokonca aj na Slovensku.

 

POZOR!!!

Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Je však pravda, že čo sa týka predpokladov na fyzické a psychické zdravie dieťaťa, v tomto prípade musia rodičia, ktorí chcú darovať svoje embryá na adopciu, spĺňať prísne kritériá.

Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko. Desiatky morálnych teológov argumentujú, že je to narušenie manželskej jednoty, ich oponenti však hovoria o tom, že k narušeniu jednoty nedochádza, keďže sa manželia rozhodujú spoločne a dávajú šancu na život dieťaťu, ktoré by sa iným spôsobom nemohlo narodiť.

 

 

NAPRO TECHNOLÓGIE

Skúsme sa však vrátiť úplne na začiatok. Sú Adam a Eva skutočne neplodní? Absolvovali naozaj všetky dostupné vyšetrenia? Zväčša sa v kresťanských kruhoch hovorí o prirodzenom plánovaní rodičovstva ako o jednej z metód na predchádzanie počatia, avšak v tomto prípade sa treba pozrieť na druhú stránku mince. NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť – neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Ako veľmi je táto metóda úspešná?

Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 – 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov. Na Slovensku je táto úspešnosť okolo 30 %, keďže sme ešte stále v počiatkoch jej rozvoja.

CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle. Záznamová tabuľka slúži na diagnostiku a následnú liečbu reprodukčných ťažkostí.

 

Viac sa o tejto metóde dočítate napríklad tu: zastolom.sk/slovenska-lektorka-creighton-model-systemu-existuje-skutocna-pomoc-neplodnym-parom/.

 

TROCHU PRÍBEHOV Z PRAXE

Nechajme Adama Adamom a Evu Evou a poďme sa radšej pozrieť na príklady zo života. Párom, pre ktoré nebolo tehotenstvo prechádzkou ružovou záhradou ani samozrejmosťou, sa venuje vo svojom facebookovom seriáli Courtney Cox (9 months with Courtney).

Kateka and Stu Goodman bojovali s neplodnosťou viac ako desať rokov. Obaja patria do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni) a v ich cirkvi sa dáva veľký dôraz na založenie rodiny. „Všetci naši kamaráti už prakticky prestali mať deti, len my sme ani nezačali. Akoby sme boli zaseknutí,“ opisuje ich situáciu Kateka. Po niekoľkých spontánnych potratoch sa rozhodli pre umelé oplodnenie, avšak želaný úspech sa nedostavil ani tu. Ako sa ukázalo, Kateka má nekvalitné vajíčka. Avšak namiesto toho, aby sa lekári zamerali na to, ako zmeniť tento stav, ponúkli im alternatívu – vajíčko od anonymnej darkyne. Nuž, anonymnej ako anonymnej. Nikdy sa síce jej meno nedozvedia, prešli si však katalóg a vybrali si tú, ktorá sa im najviac pozdávala. Obaja, Stu aj Kateka, svorne tvrdia, že sa pred týmto rozhodnutím modlili a keď si vybrali darkyňu, modlili sa aj za ňu – ďakovali, že im umožní stať sa rodičmi. Hoci neskôr, počas tehotenstva, Kateka popisuje obavy z toho, či bude schopná ľúbiť dieťa, ktoré nie je jej biologické, tieto myšlienky ustúpia do úzadia, keď zbadá dieťatko na ultrazvuku. Stu, naopak, akoby tento problém nemal. Malý Henry prišiel na svet v októbri a Kateka prostredníctvom svojho instagramového profilu pripomína, že hoci nie je „jej“ biologicky, ona je jeho matkou a spolu so Stuartom ho milujú najviac na svete.

Alexa a Jon sú mladý pár túžiaci po dieťatku. Alexa má však neoperovateľný tumor na mozgu a tehotenstvo by ju mohlo zabiť. Osloví tak svoju dobrú priateľku Merill, či by nevynosila ich dieťa. Jon je vojak na misii v Nemecku, no v spermobanke majú zmrazené spermie. Lekári teda Alexe odoberú vajíčko, rozmrazia Jonove spermie, oplodnia ho a embryo následne vložia do Merillinej maternice. Keďže Merill si nedávno prešla náročným rozvodom, Alexa ju pozve bývať k nim – len dočasne, kým sa Jon vráti z Nemecka. Dieťatko rastie v Merillinej maternici, no vzťah k nemu si buduje Alexa. Po čase sa však stretáva s odporom a blokádou z Merillinej strany. Ba čo viac, Jon sa nakoniec vráti z Nemecka skôr, aby sa mohol so svojím dieťatkom v Merillinom brušku rozprávať aj naživo, no Merill situáciu nezvláda a odsťahuje sa do svojho rodného mesta – tisícky kilometrov od Jona a Alexy. Trpí tým nielen vzťah Jona a Alexy, ale aj Alexy a Merill – a v neposlednom rade tým trpí dieťa. V istom momente dokonca musia Merill hospitalizovať a nevedia, či dieťa prežije. Merill neskôr popisuje pocity úľavy – možno dieťa zomrelo a celé sa to skončí. Našťastie, dieťatko zázračne prežije a tento príbeh má aj teoreticky šťastný koniec. Jon a Alexa si domov odnášajú maličkú Eloise Merill a sú vďační náhradnej matke, že im umožnila prijať tento dar.

Candace a Tim sa brali mladí a plní snov o založení rodiny. Obaja ako veriaci v Boha dúfali, že ich požehná deťmi. Po deviatich rokoch snaženia sa však rozhodnú pre umelé oplodnenie. Candace musí dostávať hormonálne injekcie, kým bude vôbec pripravená na prijatie ich embrya. Čo však popisuje, sú rôzne výkyvy nálad a vplyv celého procesu na ich manželstvo a psychiku. „Nikto nás na to nepripravil.“ V prvom kole embryonálneho transferu sa im podarí preniesť dve deti – chlapcov. Vedeli ste, že už takto skoro dokážu lekári určiť pohlavie embrya? Ďakujú Bohu, že ich požehnal, že čakajú dvoch zdravých chlapcov. O dva mesiace však o deti prídu – spontánny potrat. Je zaujímavé pozorovať, že zrazu neprišli „o dve deti“, ale „o dve embryá“. Akoby dochádzalo k situačnej dehumanizácii osoby – je to dieťa, kým je v poriadku a chceme ho, keď však oňho prídeme, je to „plod, embryo“. Sama Candace priznáva, že ak sa im nepodarí tehotenstvo z ďalšieho IVF cyklu udržať, nevie, ako to zvládne emocionálne a ako to, oni ako manželia, zvládnu aj ekonomicky (v danej chvíli investovali viac ako 20 000 dolárov). Transfer je úspešný, embryo sa uchytilo a rastie ďalej. Po desiatich rokoch neplodnosti prichádza na svet Victory (víťazstvo). „Bolo to jediné vhodné meno. Porazili sme neplodnosť,“ vysvetľuje Tim. „Toto dieťa je odpoveďou na všetky naše modlitby.“ Nič však nie je také jednoduché, ako sa zdá. Keď má Victory asi rok, Tim začne na Candace tlačiť, aby sa pokúsili o ďalšie dieťa – teda aby si nechali rozmraziť ďalšie embryo. Candace je však nesvoja, má strach, pretože vie, aký emocionálne i finančne náročný je celý proces umelého oplodnenia. Nakoniec však privolí, no plány im prekazí koronavírus.

 

 

TAK A EŠTE RAZ…

Čiže, čo má vlastne Cirkev proti umelému oplodneniu? Nechce vari pomôcť rodičom, ktorí nevedia počať dieťa? Blokuje Cirkev cielene lekársky výskum?

Túžba mať dieťa je zo strany rodičov prirodzená: ňou sa vyjadruje povolanie do otcovstva a materstva, ktoré je zapísané do manželskej lásky. Táto túžba môže byť ešte silnejšia, keď je manželská dvojica postihnutá neplodnosťou, ktorá sa ukazuje ako nevyliečiteľná. Avšak manželstvo nedáva manželom právo mať dieťa, ale iba právo na tie prirodzené úkony, ktoré sú samy osebe zamerané na plodenie. Skutočné a vlastné právo na dieťa by bolo totiž v rozpore s jeho dôstojnosťou a prirodzenosťou. Dieťa nie je nejaká vec, na ktorú máme nárok, a nemožno ho ani pokladať za predmet vlastníctva: dieťa je skôr dar, ten najväčší dar, ktorý manželia dostávajú bez akýchkoľvek zásluh. Je to súčasne aj živé svedectvo vzájomného darovania sa jeho rodičov. Z tohto dôvodu má dieťa právo, ako sa už zdôraznilo, na to, aby bolo plodom osobitného úkonu manželskej lásky svojich rodičov – a tiež právo na to, aby bolo rešpektované ako osoba od okamihu svojho počatia.

A hoci je neplodnosť manželov tvrdou a bolestivou skúškou, spoločenstvo veriacich je povolané zmierňovať utrpenie tých, ktorí nemôžu uskutočniť svoju oprávnenú túžbu stať sa matkou a otcom. Neplodné manželské páry nemajú zabúdať, že manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď nie je možné splodiť dieťa. Telesná neplodnosť tak skutočne môže byť pre manželov príležitosťou, aby poskytli iné dôležité služby pre ľudí – ako napríklad adopcia, rozličné formy výchovnej činnosti, pomoc iným rodinám, chudobným alebo hendikepovaným deťom.

Mnohí výskumní pracovníci sú zapojení do zápasu proti neplodnosti. Niektorí z nich dosiahli výsledky, ktoré sa predtým ukazovali ako nedosiahnuteľné, pričom v plnej miere rešpektovali dôstojnosť odovzdávania ľudského života. Preto Cirkev povzbudzuje vedcov, aby pokračovali vo svojich výskumoch zameraných na prevenciu a liečbu neplodnosti, a to tak, aby sterilné manželské dvojice mohli plodiť, pričom by rešpektovali svoju osobnú dôstojnosť i dôstojnosť ešte nenarodeného dieťaťa. (Donum Vitae)

 

Kompletný text inštrukcie Donum vitae: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/instrukcia-donum-vitae

Encyklika Humanae vitae: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/humanae-vitae

Kurzy pre manželov: https://mskw.sk/sk/semestralny-program/