Je dnes vernosť IN?
Vyskytuje sa na Slovensku nevera? Vieme vôbec, kedy už sme neverní? Niekedy stačí len pokušenie či emocionálna nevera a zranenie vo vzťahu je na svete. Zlomené srdcia sa tak musia dávať dokopy. Ak majú silu, ochotu a vedia ako…
Nápad na túto tému vznikol vlastne nečakane, menším „trapasom“. Omylom som totiž respondentovi pri chatovaní poslala smajlíka s pusinkou. Keďže som vydatá, hneď som mu objasnila, že ide o chybné stlačenie. (Nech si to nevysvetľuje zle.) Obaja sme to však zobrali s humorom, vzápätí s uznaním, že aj toto bol prejav vernosti a že by sa dal o tom dokonca urobiť článok. A tak som sa pustila do toho.
Čo je vernosť? Je iba fyzická? Prežívajú dnešné páry neveru vo vzťahu? Ako potom s problémom bojujú? Hľadajú pomoc?
Budeme sa pozerať na vernosť vo vzťahu pred manželstvom aj v manželstve. Vytvorila som aj dotazník k tejto téme a prišlo takmer dvestopäťdesiat odpovedí.
V prvom rade som zisťovala, či ľudia majú alebo niekedy mali problém s partnerskou či manželskou neverou. Necelých 20 % opýtaných odpovedalo kladne. V druhej otázke už bolo číslo väčšie. Vyše 26 % respondentov bolo niekedy v pokušení byť neverný.
Ďalej ma zaujímalo, čo ľudia považujú za neveru. Či je to pre nich len fyzická záležitosť, alebo aj emocionálna. Patrí tam aj flirtovanie či chatovanie na sociálnych sieťach s druhým pohlavím (tiež v zmysle flirtovania)? Podľa výsledkov až 74 % odpovedajúcich pokladá flirtovanie a chatovanie za neveru. Zvyšok buď nie, alebo nie celkom, záleží od uhla pohľadu. Skôr to považujú za krok k nevere, za zradu, za chodenie po tenkom ľade alebo za určité nebezpečenstvo.
Dá sa vernosť definovať?
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi si manželstvo vyžaduje úplnú vernosť: „Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“. „Toto dôverné spojenie, čiže vzájomné darovanie dvoch osôb, ako aj dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a dôrazne požadujú ich nerozlučiteľnú jednotu.““ (KKC, § 1646)
Richard Vašečka píše o vernosti v knihe Muži, milujte svoje manželky. Aj keď slová adresuje mužom, platia aj pre ženy: „Vernosť znamená pevne sa rozhodnúť žiť pre niekoho iného než pre seba a vydržať, vytrvať v tomto rozhodnutí. Znamená to byť stálym, nemeniť svoje slovo, svoje rozhodnutie na základe okolností, pochybností či momentálnej výhodnosti alebo nevýhodnosti.“
Zároveň sa snaží ľudí povzbudiť v situáciách, v ktorých treba dodržať slovo: „Mnoho ženatých mužov pokladá ťažkosti a nevýhody, ktoré im manželstvo prináša, za oprávnené dôvody, prečo svoju manželku už nemilujú a prečo jej môžu byť neverní. Ale vernosť je práve o tom! Verný nie je ten, pre koho je dodržanie slova výhodné, ale ten, ktorý ho dodržuje bez ohľadu na výhodnosť. Niektorí muži po niekoľkých rokoch manželstva prídu na to, že manželstvo nie je pre nich až také výhodné, ako si mysleli. Mysleli si, že… a mýlili sa. Nič to, je čas na skutočnú lásku. Buď verný!“
Chvíľu blaženosť, potom pád a hanba
Pozrime sa teraz na niektoré príbehy respondentov z dotazníka. Ďakujem tým, ktorí boli ochotní a podelili sa o svoje neľahké prežívania. Čo sa dialo v ich vzťahoch a prečo došlo k nevere či k pokušeniu?
„Bolo to počas vysokej školy na týždennom kurze. Bol tam s nami jeden asistent, ktorý sa o mňa veľmi zaujímal, ľudsky sme si rozumeli, bolo mi s ním príjemne. Po návrate domov som začala vidieť u vtedajšieho priateľa, čo všetko mi na ňom chýba a čo tento druhý má. V tie dni som necítila žiadnu lásku ani príťažlivosť voči svojmu priateľovi a začala som rozmýšľať, či ho ešte ľúbim. Jeden deň som mala cestu okolo kancelárie toho druhého, tak som sa zastavila ho pozdraviť.
Chvíľu sme sa rozprávali, ale ja som si pripadala veľmi nemiestne vzhľadom na svoje úvahy o svojom vzťahu. Povedala som si, že sa musím najprv rozhodnúť, čo s mojím aktuálnym vzťahom, bez ohľadu na niekoho nového. Rozhodla som sa pre svojho vtedajšieho priateľa a boli sme potom spolu ešte niekoľko rokov. Toho druhého som občas náhodne stretla, väčšinou sme sa len pozdravili, ale neboli sme v kontakte.“
„Bola som postavená pred situáciu, v ktorej sa flirtovalo. Neodolala som. Taktiež to bol aj flirt cez internet.“
„Bol to spolužiak, ale boli tam len vzájomné sympatie, avšak ja som bola vydatá a bojovala som s tým, aby sa nič nestalo, a takisto som sa mu vyhýbala.“
„Klasika – služobná cesta. Pokušenie som, vďaka Bohu, zvládol.“
„Pokušenie prichádza najmä cez pornografiu. To je nevera, ktorá je najviac rozšírená, hoci si ju veľa ľudí neuvedomuje. S neverou s inou osobou nemám skúsenosť, ale pokiaľ je človek neverný cez pornografiu a táto závislosť je braná na ľahkú váhu, je to cesta k manželskej nevere.“
„Bol to boj a stále je, spoznala som vzácneho človeka a stále zápasím s túžbou. Sú to neuveriteľne bolestné stavy, rozdelené srdce, výčitky… Chvíľu blaženosť, potom pád, opakované pády, hanba, taká hanba, ktorá až bráni vyznať hriech, pocit zlyhania…“
„Mala som priateľa, nedávno sme sa rozišli, a stále mi išlo hlavou: „Ten by bol lepší. Alebo aj tamten.“ Skôr taká emocionálna nečistota. Bolo to ťažké. Bránilo mi to pozerať sa na priateľa ako na dar, často som bola upriamená len na jeho chyby a snívala o niekom inom a „lepšom“. Nech mi Boh odpustí.“
„Citová nevera – chuť tráviť čas s iným mužom a aj trávenie času s tým iným. Keď som si to poriadne uvedomila a mala som pokušenie myslieť na iného, vtedy som urobila nejaký skutok lásky voči svojmu manželovi. A potom sa mi otvorili oči. Trvalo to asi pol roka, nebolo to jednoduché.“
„V hlave som sa ovládla a stále dávala manželstvo na prvé miesto. Nevera sa začína myšlienkami v hlave – a tam sa mi to podarilo zastaviť. Myslím si, že ak človek nedá uzdu svojim myšlienkam a predstavivosti, tam sa to celé začína.“
„Priateľ môjho partnera ma pokúšal vrátiť môjmu partnerovi neveru, ustála som to… Nebolo však príjemné zistenie, že partner má takých priateľov a že on sám nemá problém s neverou…“
„Pokušenie. Najprv som zvážila, či mi ten druhý, ktorý ma neľúbi, stojí za to, aby som stratila toho, ktorý je so mnou vo vzťahu a má ma naozaj rád. A to ma presvedčilo, že od takýchto vecí treba dať ruky preč.“
„Iba z manželovej strany na začiatku manželstva bolo pokušenie už na hrane – priznal sa, vyjasnili sme si to, odvtedy je to O. K.“
„Obaja sme boli neverní. Každá nevera zraňuje všetkých troch. Zraňuje vzťahy aj dôveru. Prináša nešťastie a hlboké rany. Neverím sebe ani mužom. Ostala som sama.“
Nepchaj ruky do ohňa!
Mieczysław Maliński bol poľský kňaz, ktorý sa venoval aj vzťahom. V knihe Prv než povieš milujem spomína vernosť aj v čase chodenia. Nepovažuje ju za úplne inú ako v manželstve, len záleží od toho, na akom stupni sa pár nachádza. „Vernosť v hodine pred sobášom je práve taká istá ako v hodine po sobáši. Predsa jestvuje akési „približovanie“ k láske a vernosti – k povedomiu manželstva. Na začiatku známosti, keď ešte nie je nič isté, sloboda pri voľbe iného partnera je skoro neobmedzená. V konečných etapách zaväzuje už vernosť – práve tak ako vernosť manželská. I z jednej, i z druhej strany.“
S plynutím času sa partneri sústreďujú na seba, venujú si maximum pozornosti, času, starostlivosti, citov, myšlienok. Ak by sa objavil niekto tretí, treba zbystriť pozornosť. Maliński upozorňuje na riziko: „Nepchaj ruky do ohňa. Ani zo zlosti, ani zo žartu, ani pre samú hru, ani preto, aby si vyskúšal seba či jeho, ani preto, aby si ukázal svojmu okoliu, koľko si hoden. Lebo prejdeš k zverovaniu sa. Nebadane nastane v tebe rozdvojenie.
Po čase sa začne dominanta presúvať smerom k tomu človeku, začneš sa radiť, zverovať svoje veci, hľadať oporu, potechu. Až sa ti tvoj partner stane cudzí – a to je horšie než fyzická zrada. Formálny rozchod bude len dokončením toho stavu, ktorý sa oddávna už vytváral, až napokon odídeš od človeka, ktorého si miloval a ktorý ťa neskutočne miloval a ktorého si stratil pre svoju hlúposť, pretože si nevedel byť verný v čase skúšky.“
Čo pomôže?
V dotazníku som sa pýtala, kto alebo čo môže podľa odpovedajúcich najlepšie pomôcť vzťahu narušenému neverou. Suverénne vyhrala možnosť Boh. Na ďalších miestach si respondenti myslia, že pomôcť si môžu manželia samotní, iný pár, ktorý by im poradil, manželská poradňa alebo kňaz.
Oni sami by zranenému páru radili, že treba predovšetkým spolu komunikovať či modliť sa. Čo ešte môžu robiť, ak vo vzťahu či v manželstve došlo k nevere či je tam pokušenie? Vyberám zopár odpovedí:
„S pokušením bojovať. V prípade nevery v manželstve bojovať o manželstvo, odpúšťať znovu a znovu, pokúsiť sa spraviť všetko pre znovuzískanie stratenej dôvery… A predovšetkým včas vyhľadať pomoc, najlepšie odbornú. V prípade vzťahu rozhodnúť sa, či je o čo bojovať, ak áno, bojovať oň.“
„Snažiť sa vyhýbať príležitosti a prerušiť kontakt s tým človekom, ktorý je pokušením.
Riešiť koreň problému, a to týmito spôsobmi:
- Navštíviť duchovné poradenstvo, aby sa preverilo, či v tom nebol napríklad duchovný koreň, do celej situácie zvolávať Ducha Svätého.
- Navštíviť psychológa, ktorý sa venuje partnerským krízam.“
„Veľa sa rozprávať a skúsiť to celé vyriešiť, nie vždy to ide hneď a nejde to asi ani pokojne, chce to aj zo strany partnera chuť zmeniť svoj postoj, svoje konanie; a možno si vydiskutovať, čo nám prekáža a čo už považujeme za neveru.“
„Byť úprimný k partnerovi a podľa závažnosti urobiť rázne kroky proti opakovaniu – odstránenie kontaktov, zrušenie konta na sociálnej sieti, zmena práce, presťahovanie sa do iného mesta.“
„Povedať jeden druhému úplnú pravdu. Presne popísať, čo sa v ňom deje, keď zbadá tú osobu. A spolu prísť na to, čo s tým idú robiť. Ten druhý by mal svojmu partnerovi, ktorý je v pokušení, pomôcť. Ak bol neverný, tak sa mu aspoň snažiť porozumieť a spolu sa dohodnúť na krokoch, ako z toho von. Inak sa nikdy nepohnú z miesta.“
„Ja som sa stretla u manžela s neverou v zmysle, že bol závislý na pornografii, a ešte aj teraz má k tomu sklony. Navyše som po troch deťoch pribrala štyridsať kíl a necítim sa ani trochu pekná. Dalo sa to zvládnuť jedine s vierou a naozaj veľmi mi pomohol rozhovor na spovedi s kňazom, ku ktorému som bola úprimná a nič z týchto svojich trápení som nevynechala, a kňaz mi to pekne vysvetlil.“
„Porozprávať sa o tom, ak je to možné, aj s kňazom, hľadať riešenie. A snažiť sa o odpustenie, ak obaja majú snahu zotrvať v posvätnom zväzku. Nie je to ľahké, je to proces, ale určite to ide.“
Pokušenie je na každom kroku
Pozrime sa teraz, čo radia odborníci, ktorí sa v téme vyznajú a majú nemalé skúsenosti. Známa americká autorka Stormie Omartian v knihe Moc manželkiných modlitieb píše aj o tom, ako sa modliť za manžela (platí to aj opačne, samozrejme) v čase pokušenia:„Poznám viacero manželských párov, ktoré mali skúsenosť s neverou, ale vďaka manželkiným modlitbám a otvorenosti manžela na Božie pôsobenie ich manželstvá dodnes úspešne fungujú. Iba modlitba, poslušné srdce a premieňajúca moc Ducha Svätého môžu spôsobiť takéto zázraky.“
Manžel jednej autorkinej priateľky sa zaplietol do viacerých milostných románikov, čo nakoniec viedlo k rozvodu. Zakaždým si začal s niektorou z jej najlepších kamarátok. „Často som pochybovala o výbere jej „priateliek“, ale nikdy nie o jej oddanosti Pánovi a vytrvalosti v modlitbe. Neustále sa za to modlila. Avšak srdce, ktoré odmieta poslúchnuť pobádanie Ducha Svätého, sa nezmení, a to bez ohľadu na to, ako úpenlivo sa modlíte.“
Stormie ďalej tvrdí, že pokušenie číha na každom kroku a je nerozumné myslieť si, že našich manželov (manželiek) sa to netýka. Treba sa mať stále na pozore. Netreba sa len báť, či pokušenia prídu, ale či ich dokážeme zvládnuť. Už počas pokušenia sa odporúča modliť, lebo to môže zmierniť hlas pokušenia a posilniť vôľu urobiť správne rozhodnutia. „Boh chce, aby sme v pokušení obstáli, pretože nás chce požehnávať. Potrebuje sa však presvedčiť, či si zvolíme jeho cestu namiesto našich telesných žiadostí. Rád nám ukáže, ako obstáť, ak sa k nemu obrátime s prosbou o pomoc.“
Stormie taktiež radí, aby sa ženy modlili za dôveryhodných partnerov pre manžela, ktorí ho budú modlitebne podporovať. Úprimné priznanie pred Bohom a inými veriacimi výrazne zmenšuje silu pokušiteľa. „Ak váš manžel naďalej padá, a to i napriek vašim modlitbám, neobviňujte sa. Konečné rozhodnutie je na ňom. Rozhodol sa žiť podľa tela, nie podľa Ducha. Neprestaňte sa zaňho modliť, aj keď bude opakovane podliehať tomu istému pokušeniu.“
To isté bude platiť aj pre mužov, ak majú manželku v pokušení či takú, ktorá im bola neverná.
Nechať ich vyrozprávať sa
Martina Chvojková je vzťahová koučka a mentorka. Prichádzajú za ňou aj ľudia, ktorí riešia svoje partnerské vzťahy. Vo svojej praxi s nimi síce rieši iné témy, ale s problémom nevery sa už u manželských párov stretla. Aj ona sama sa o tému vernosti zaujímala a naštudovala si potrebnú teóriu. Čo by teda poradila páru, ktorý si prešiel neverou, ak by k nej prišiel na vzťahový mentoring?
„Veľmi by záležalo od konkrétneho páru a jeho prežívania. Po skúsenosti s niekoľkými ženami, ktoré sa mi zdôverili s neverou vo svojom vzťahu, by som určite nechala „ublíženú“ stranu vyrozprávať sa a vyplakať. Ten, kto bol neverný, môže byť taký pohltený vinou, že ublížený ešte nemal príležitosť vyjadriť svoje pocity v potrebnej miere bez prerušovania. Ten, kto bol neverný, sa má stretnúť s bolesťou, ktorú spôsobil na veľmi hlbokej úrovni. Ak to dokáže, je to znak potenciálu prebrať svoju časť zodpovednosti za obnovenie vzťahu,“ vysvetľuje Martina základné zásady.
„Kontakt s milenkou/milencom sa musí ihneď prerušiť. V mnohých prípadoch by som odporučila terapeuta, keďže nevera je hlboký a komplexný problém. Tým, ktorí by chceli prejsť cestou uzdravovania so mnou a rozhodli by sa spolu zostať, by som vysvetlila, že nevera je len vrcholom ľadovca. Preto by som spoločne s párom skúmala v úprimnosti príčiny, ktoré k nevere viedli, a pomohla im pracovať na ich odstránení.“
Obnovenie dôvery a odpustenie
Za najčastejšiu príčinu nevery Martina nepovažuje nedostatok atraktivity partnera, ale nedostatok emocionálneho spojenia, často je príčinou nejaká nenaplnená potreba, občas sexuálna závislosť. „Taktiež by som ich povzbudila, že je síce náročné prekonať takéto zranenie, ale určite je to možné a nie sú sami, ktorí si týmto prechádzajú. Kľúčové je obnovenie stratenej dôvery a odpustenie. Aby dôveryhodnosť toho, kto sa dopustil nevery, opäť narástla, môže si to vyžadovať prísne opatrenia a obrovskú otvorenosť; tie opatrenia by sme spoločne nastavili a pracovali na obnovení dôvery. Odpustenie je proces, neudeje sa zo dňa na deň ani sa nesmie urýchľovať. V prípade nevery tento proces pripomína horskú dráhu. Podporovala by som oboch, aby vytrvali, aj keď im bude ťažko,“ pripomína Martina dôležité skutočnosti.
Za nevhodné pri procese zmierenia Martina považuje napríklad neustále obviňovanie partnera, ktorý sa dopustil nevery, prípadne jeho verejné zhadzovanie napríklad cez status na Facebooku. To môže podľa nej len skomplikovať celý proces. „Taktiež je dôležité prijať zmenu, ktorá nastane po nevere. Ani jeden z partnerov už nikdy nebude taký ako predtým, to sa týka aj ich vzájomného vzťahu. Vzťah zomrie v tej dovtedajšej forme a je potrebné prejsť si procesom smútenia. Je potrebné aj znovuvybudovanie rešpektu vo vzťahu a novej sexuálnej intimity,“ uzatvára Martina Chvojková svoj náčrt cesty uzdravovania zranených párov.
Skúsme ešte raz spomenúť dôležitosť odpustenia, ak došlo k nevere. V dotazníku (aj keď viac ako polovica ľudí uviedla, že nemá skúsenosť) by neveru odpustilo len viac ako 20 % opýtaných. Ostatní buď nie, alebo len ťažko a v závislosti od okolností.
Nezabúdajme, že Ježiš hovorí, aby sme odpustili nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz (porov. Mt 18, 22).
Prajem všetkým veľa odpustenia a uzdravenia.