Vyspelý New York sa vrátil v čase
Spojené štáty americké, bašta progresu, ešte dnes so slzami v očiach spomínajúce na udalosti z 11. septembra 2001, keď sa stali obeťou teroristického útoku na ich nedotknuteľnú demokraciu. V nasledujúcich rokoch USA sprísnili bezpečnostné opatrenia a nastal neúnavný boj proti terorizmu, v snahe nedopustiť, aby sa 11. september zopakoval. Ich „demokracia“ sa spamätala zo šoku a po osemnástich rokoch opäť „prekvitá“.
Tentoraz využíva demokraciu v boji proti vlastným bezbranným, nenarodeným deťom. V štáte New York nastali prudko „progresívne“ zmeny. Podľa nového znenia potratového zákona má „každý človek, ktorý otehotnie, základné právo rozhodnúť sa dokončiť tehotenstvo do riadneho termínu, porodiť dieťa, alebo podstúpiť potrat“ aj po 24. týždni, ak podľa názoru zdravotníka „plod nie je životaschopný alebo je potrat nutný z dôvodu ochrany pacientovho života alebo zdravia“ (takéto prípady ohrozenia života matky vlastným dieťaťom sú vo vyššom štádiu tehotenstva takmer nulové, nehovoriac o tom, že pacientovo „zdravie“ je mimoriadne široký pojem). Aby toho nebolo málo, legislatívci súčasne vypustili ustanovenie, podľa ktorého sa nenarodené dieťa staršie ako 24 týždňov považuje za možnú obeť vraždy. Vymazali tiež skutok potratu z trestného zákona a vykonávanie potratov umožnili aj zdravotníkom bez plného lekárskeho oprávnenia.
Na čele tejto prevratnej zmeny stojí Andrew Cuomo, guvernér štátu New York za Demokratickú stranu od roku 2011. Prijatie nového zákona nazval „historickým víťazstvom Newyorčanov a našich progresívnych hodnôt“.
Je nepochopiteľné, že progresom nazýva návrat do čias Rímskej ríše, kde o živote a smrti dieťaťa rozhodoval otec. Ak ten novorodenca neprijal za svoje dieťa (nezodvihol ho zo zeme), bolo zhodené z Tarpejskej skaly. Podobne si počínali Aztékovia (ocitáme sa v 12. – 16. storočí), ktorí v mene obety Operenému hadovi zaživa vyrezávali mladým dievčatám srdce. Posuňme sa o čosi ďalej, do obdobia holokaustu, keď bol nepohodlný človek len číslom. Všetky tieto zverstvá sú odsúdeniahodné. Sú výstrahou pre ďalšie generácie veriac, že sa podobné diabolské činy už nikdy nezopakujú, veď už sme kdesi ďalej, svet je vyspelý… Máme progres v technike, medicíne, stávame sa dobyvateľmi vesmíru, sveta buniek i atómov. Ale aj napriek evidentnému pokroku v medicíne nám akoby stále nebolo jasné, že od momentu počatia sa v matkinom lone vyvíja dieťa, a to dieťa „oddelené od sveta“ len vrstvou kože, je človek s právom na život. S rovnakým právom na život, aké mali obete 11. septembra, ktorých pomník – mrakodrap One World Trade Center postavený neďaleko Ground Zero, bol na počesť nového progresívneho zákona naružovo vysvietený. Quo vadis, ľudstvo?!