Vstal z mŕtvych! Ale kto vlastne?
Veľa mäsa, nejaké veľkonočné zajačiky a, samozrejme, šibačka! To predsa nesmie chýbať na Veľkú noc, či?
Veľkonočná oktáva sa pomaly prelína do druhej polovice a máme za sebou tie najdôležitejšie veci z Veľkej noci… Konečne sme poriadne poupratovali dom, dievčatá boli mokré a aspoň päťkrát sa museli prezliekať a ten nedeľný obed… A môžeme sa opäť vrátiť do sivej každodennosti. Bolo to pekné, tešíme sa na Vianoce…
Počkať, neuniklo nám znova dačo? Ach, áno, zabudli sme spomenúť, že Kristus vstal z mŕtvych. Ale veď to každý rok, to už poznáme, no nie? A vôbec, kto to dnes ešte berie vážne? Naozaj to niekomu ovplyvňuje život? Veď omša bola pekná, vydržali sme v kostole viac ako dve hodiny… Čo viac by od nás mohol niekto chcieť?
Priateľu, odpusť, ak sa ťa teraz dotknem, ale… si ty vôbec kresťan? Meno christianos je prevzaté od Christos – Kristus. Teda život kresťana by mal byť taký, že ho iní automaticky nazvú „kristovcom“. Môžem sa teda nazvať kresťanom, ak mi lezie na nervy, že kňaz počas vigílie stanovil, že sa budú čítať všetky starozákonné čítania a nielen minimum? Alebo keď najdôležitejšia liturgia trvala „až“ dve a pol hodiny? Alebo je naozaj „kristovské“, že sa zo všetkého najviac teším na veľkonočný obed a pondelkovú šibačku?
Kto bol ten, čo vstal z mŕtvych? Existoval vôbec?
Ježiš z Nazareta, historická postava, zomrel. Potvrdzujú to mnohé (aj mimobiblické) pramene. Bol to muž mocný v slove aj činoch, ktorého nasledovali davy, avšak Pontský Pilát ho odsúdil na smrť, nakoľko si to želali predstavení židovského národa. Ale, ako píše Augustín, aj pohania veria, že Kristus zomrel. Je pravda, že dnes niektorí chcú spochybniť aj túto nespochybniteľnú tézu (že Ježiš Kristus naozaj žil) – sú to však ignoranti a pseudovedci.
No (ako pokračuje Augustín) my kresťania veríme aj v to, že vstal z mŕtvych! A to nie je len nejaká fráza! Na tomto sa lámu ľady… Ak v toto neverím, som úplne zbytočne kresťanom. Nasledujem totiž niekoho, kto hlásal síce vznešené ideály, ale boli to len jeho osobné názory… Teda niečo, čo môžem, ale nemusím nasledovať.
Ale ak verím, že Kristus vstal z mŕtvych, musí to ovplyvniť celý môj život. To totiž znamená, že bol nielen človekom, ale aj samotným Bohom! Že Boh sa prechádzal medzi nami a hovoril nám o sebe pravdu! Boh nemôže klamať, a teda ani Kristus nemohol. Preto všetko, čo ohlasoval, má pre mňa absolútnu záväznosť! Zároveň platia aj všetky tie slová nádeje, ktoré zasieval do sŕdc učeníkov.
A napokon, ak vstal z mŕtvych on, vstanem raz aj ja a môžem skrze neho dosiahnuť to, čo prisľúbil – večný život. Ešte stále to so mnou nič nerobí? Zostávam vlažný voči týmto pravdám? Neťahá ma to k zmene života, nenapĺňa to moje srdce radosťou a pokojom a nedáva mi to silu a pevnú nádej, že každý môj problém dokáže Boh vyriešiť? Potom ešte stále nie som „kristovec“…
Aleluja! Voistinu voskrese!!!
Haló, ľudia! To nie je len fráza! Christos voskrese! Voistinu – naozaj vstal! Čo to nechápeš? Už sa nemusíš báť smrti ani utrpenia! Tak nech Kristovo vykupiteľské dielo naplní naše srdcia radosťou, pokojom a láskou a nech je na nás vidno, že patríme jemu. Nech aj o nás ľudia spontánne hovoria, že sme „kristovci“.