„Volala som k Ježišovi, aby zachránil moju susedu v nemocničnej izbe,“ rozpráva zachránená od koronavírusu

Christine je 59-ročná optička v departmente Oise. Pred štyrmi rokmi bola pokrstená a hlási sa k baptistickej cirkvi. Po tom, ako sa zúčastnila na pôstnom a modlitebnom stretnutí, ktoré organizovala evanjelická cirkev Porte ouverte (Otvorené dvere) v Mulhouse, bola pozitívne testovaná na koronavírus. V nemocnici v Compiègne strávila najhoršiu noc v živote. Rozpráva o tom pre Famille Chrétienne.

Chodím na stretnutia pôstu a modlitby spoločenstva Porte ouverte do Mulhouse už tri roky. Bola som tam aj februári tohto roku. Prežili sme tam výnimočný týždeň. Po prvý raz som videla paralyzovanú osobu chodiť. Udiali sa tam úžasné zázračné uzdravenia. Bohu vďaka!

V piatok večer som sa po týždni vrátila domov. V nedeľu som sa necítila dobre a v pondelok som dostala horúčku. Myslela som, že som chytila chrípku. V posteli som ležala jedenásť dní, no známa lekárka mi povedala: „Ale toto už trvá dlho. Nie je možné, aby to bola chrípka!“ Išla som k svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý mi predpísal antibiotiká.

 

Personál zachvátila panika. Už nie sú postele

A potom vyšlo najavo, že v Mulhouse sa objavil koronavírus. Zavolala som záchranku, aby som sa ohlásila. Povedali mi: „Ak ešte máte horúčku, zavolajte o dva dni!“ Keďže môj stav sa zhoršoval, zavolala som opäť. Bola som naozaj veľmi oslabená, nevládala som vyjsť ani tri schody. Prišla po mňa sanitka a na štyri dni ma hospitalizovali v Compiègne.

Najprv som ležala dva dni na urgentnom príjme, potom ma uprostred noci premiestnili na iné oddelenie. Keď som tam prišla, personál bol v panike, lebo nemali už žiadnu voľnú posteľ. Nakoniec predsa len jednu našli. Umiestnili ma do izby k jednej veľmi starej panej, ktorá bola postihnutá koronavírusom a odkázaná na pľúcnu ventiláciu.

 

 

Stará pani nestonala, ona kričala

Bola to najstrašnejšia noc v mojom živote. V tej chvíli som bola veľmi slabá, pálil ma žalúdok. Pýtajú sa vás, na akom stupni cítite bolesti na škále od jeden do desať. Odpovedala som: „Desať.“ Cítila som sa, akoby som mala v žalúdku liter kyseliny.

Ale to všetko bolo druhoradé vzhľadom na moju spolupacientku v izbe, ktorá trpela celú noc. V izbe znel hluk z prístroja na podporu dýchania, čo bolo dosť stresujúce. Ale tá úbohá žena kričala päť hodín. Volala svoju mamu. Nestonala. Kričala! A ja som sa za ňu modlila k Pánovi. Viac som robiť nemohla. Nebola to veľmi prepracovaná modlitba – jednoducho som volala k Ježišovi, aby jej prišiel na pomoc, aby ju vzal do náručia a utešil ju.

Keď som sa modlila, cítila som vnútorný pokoj. Napriek všetkému – bolo to také zvláštne. A ráno som znovu zaspala. Sestrička vošla do izby. Všade bol pokoj. Uvedomila som si, že moja suseda zosnula.

 

Pocítila som Ježišovu prítomnosť

Ťažko som to znášala, lebo sama som cítila obavy. Strach z utrpenia. Z nedostatku vzduchu, aj keď som nakoniec nemala ťažkosti s dýchaním. A aj strach z toho, že zomriem. Ale Pán je dobrý a ja verím, že použil moju prítomnosť, aby tej panej pomohol. A ja som šťastná, že som jej takto poslúžila.

Celý ten čas mi prichádzali na um verše z Biblie. Myslím, že mi ich vnukol Duch Svätý. „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.“ (Ž 23, 4) Po celý čas som mala tento text v srdci. A nasledujúci verš mi neskutočne pomohol: „Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi.“ (Ž 23, 5) Tento verš som pochopila len nedávno: predstavila som si, že Ježiš je pri stole a že v ktorejkoľvek chvíli si môžem sadnúť oproti nemu.

Sedela som pri stole s Ježišom, pocítila som jeho prítomnosť a jeho pokoj. Vo svojej viere, hoci strach tu bol stále, som vedela, že je so mnou. Bola to pre mňa ohromujúca skúsenosť nového poznania: Boh bol stále tam a ja som sa nemala čoho báť. Svoj strach som mu mohla odovzdať. Bojoval za mňa.

 

„Uzdrav ma z tejto horúčky“

Kresťania pochopia niektoré veci pri čítaní, počúvaní Božieho slova či pri jeho hlásaní. A potom sú ešte veci, ktoré sa do nás zapisujú stále hlbšie a hlbšie. Ja som objavila Ježiša služobníka. Toho, ktorý je tu a ktorý sa pýta: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Lk 18, 41) Mohla som mu povedať: „Pane, príď mi na pomoc. Príď ma uzdraviť! Uzdrav ma z mojej horúčky!“

Myslela som tiež na udalosť, keď Ježiš uzdravil Petrovu svokru. Je napísané: „Horúčka prestala. Ona vstala a posluhovala im.“ (Lk 4, 39) Keď som počula tento verš vo svojom srdci, vedela som, že nastalo uzdravenie, a túžila som Bohu slúžiť ešte viac ako predtým.

A potom mi horúčka klesla. Lieky zabrali a bolesti žalúdka pominuli. Bola som veľmi unavená a chcela som sa vrátiť domov. Táto konfrontácia so smrťou bola strašnou skúškou, niekoľko dní som z toho mala nočné mory. Ponáhľala som sa späť do svojho sveta, aby som si oddýchla. Priatelia mi doniesli stravu a mohla som nabrať sily. Potom som zašla za svojím všeobecným lekárom po výsledky – bola som uzdravená.

 

Preklad z Famille Chrétienne; zverejnené 17. marca 2020

Autor: Guilhem Dargnies

Preklad: Milan Kohutiar