Vo svete je nebezpečnejší vírus ako COVID-19
„Nebojte sa tých (vírusov), čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho (vírusu), ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.“ (porov. Mt 10, 28)
COVID-19 nám nepochybne komplikuje život. Už nás pomaly prestáva baviť o ňom čítať a počuť, ako stále rastie počet nakazených. Na celom svete zomreli už tisícky osôb. Niektorí koronavírus porovnávajú s cholerou, ebolou či španielskou chrípkou, ktoré boli omnoho masívnejšie a hrozivejšie (aj pre nižšiu úroveň zdravotníctva). Predsa to však nie sú tie najnebezpečnejšie vírusy a epidémie. Je tu jeden omnoho nebezpečnejší – ten, ktorý môže dušu i telo zahubiť v pekle – voláme ho hriech.
DÔSLEDKY
Dôsledkom akejkoľvek fyzickej choroby môže byť nanajvýš smrť. Nakoľko pozemský život považujeme za najväčšie z prirodzených dobier, pochopiteľne, že smrteľné choroby nemôžeme brať na ľahkú váhu. O čo skôr by sme nemali brať na ľahkú váhu hriech, ktorý môže spôsobiť večnú smrť! Nemali by sme byť opatrní o to viac, o čo väčšie dobro je tu ohrozené?
ŠÍRENIE
Pri výpočtoch šírenia koronavírusu prišli k rôznym štatistikám. Údajne priemerne jeden chorý nakazí 2,2 – 4,5 človeka (závisí od pohyblivosti obyvateľov, množstva použitých ochranných prostriedkov a podobne). Obávam sa, že pri hriechu je toto číslo omnoho vyššie. Ohováraním šírim zlé meno medzi ďalších a ďalších. Pohoršlivým životom (napríklad v spoločnom bývaní partnerov bez sviatostného manželstva) privádzam ľudí k postoju, že „dnes sa tak žije“. Hnevom a krikom nakazím iných zlou náladou. Ponižovaním zas učím iných ponižovať.
Každý hriech má okrem Božieho a osobného rozmeru aj rozmer spoločenský. Teda nielen narúša (alebo ničí) náš vzťah s Bohom, ale vnáša zlo do spoločnosti, v ktorej žijeme. Povedzme si pravdu, vírus hriechu od začiatku ľudstva spôsobil omnoho horšiu pandémiu ako ktorákoľvek svetová choroba.
PREVENCIA
Preventívnych opatrení ohľadom COVID-19 je dnes neúrekom a stále pribúdajú nové. A je to pochopiteľné – ide tu o veľa. Nemáme sa združovať vo veľkom množstve, nemáme zbytočne vychádzať z domu, sú zakázané verejné sväté omše… Keby nám povedali, že návštevou niektorých miest alebo stretaním istých ľudí môžeme dostať smrteľnú chorobu, veru by sme rozmýšľali, či ich navštívime. Prečo sa tak prezieravo nevystríhame aj miest, kde hrozí nákaza hriechom? Prečo si pozornejšie nevyberáme miesto zábavy či oddychu? Prečo sme tak málo prezieraví, keď ide o naše duchovné dobro? Ako povedal Pán: „Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.“ (Lk 16, 8)
OCHRANA PRED NAKAZENÍM
Pri ochrane pred koronavírusom nosíme rúško, „dopujeme sa“ vitamínmi a inými látkami podporujúcimi imunitu, umývame si ruky, očisťujeme svoje okolie. Aj pri hriechu by sme mali používať podobné prostriedky, ktoré zabraňujú, aby sa v nás usídlil a roztiahol svoje pazúry. K rúšku by sme mohli prirovnať ruženec, modlitbu či čítanie Písma – sú ako ochranný štít pred útokmi Zlého, pretože v nás rozmnožujú Božiu milosť, obnovujú a prehlbujú náš vzťah s Pánom a nedovolia preniknúť zlým myšlienkam a pokušeniam hlbšie, aby nás nenakazili.
Užívanie látok podporujúcich imunitu je ako prijímať Eucharistiu, ktorá je „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG, 11). V nej sám Kristus vstupuje do nášho vnútra a je tým najlepším „imunitným“ prostriedkom, ktorý nás chráni od hriechu a vovádza do čoraz hlbšieho života s nebeským Otcom. Kiežby sme ho prijímali tak často, ako sa dá…
Umývaním rúk je svätá spoveď. Iste, môže stačiť umyť sa, až keď nám špina sama odpadáva (len z ťažkých hriechov), no Cirkev vrelo odporúča umývať sa častejšie (aj z ľahkých hriechov) a čo najskôr po styku s nečistým prostredím. Neotáľajme s touto sviatosťou a radšej umyme svoju dušu, skôr ako sa v nej zahniezdi ťažký hriech, ktorý by nás viedol pomaly, ale isto k večnej smrti.
Pri COVID-19 odporúčajú dezinfekciu okolia. My zas posväcujeme naše domácnosti, používame svätenú vodu a snažíme sa „premodliť“ každé miesto, kde sa nachádzame.
ČO KEĎ SA NAKAZÍM?
Hoci vírus hriechu je oveľa ničivejší ako hociktorá ľudská choroba, prostriedky na vyliečenie z neho sa, paradoxne, oveľa jednoduchšie aplikujú. Lekárov je dostatok – je ním každý biskup či kňaz. Spoveďou sa nielen vyliečim z hriechu, ale dostanem aj silnejšiu imunitu do ďalších bojov. Nevyhnutné je len jedno – odložiť svoje ego, vzdať sa vlastnej pýchy a uznať si, že som chorý a potrebujem liečbu.
Ak pacient nepríde za lekárom, darmo on bude schopný a ochotný ho liečiť. Pacient sám musí priznať, že potrebuje pomoc. Tak sa prestaňme hrať na hrdinov, ale radšej pristúpme k trónu Božieho milosrdenstva a nechajme ho, nech nás vylieči z tej najnebezpečnejšej choroby, ktorá nám hrozí smrťou. A neodkladajme to! Nikdy nevieme, koľko času nám ešte zostáva. V stávke je večný život, nezabudnime!
ZASTAVME ŠÍRENIE SMRTEĽNÉHO VÍRUSU!
Je pochopiteľné, že v tejto situácii všetci riešia COVID-19. Je však na zamyslenie, ako málo ľudí dnes (aj po ukončení súčasnej pandémie koronavírusu) rieši oveľa nebezpečnejší vírus, ktorý nám hrozí večným zatratením. Panna Mária (nielen) vo Fatime jasne vyzýva, že mnoho duší prichádza do pekla, pretože sa za ne nikto nemodlí a neobetuje sa za obrátenie hriešnikov.
Poďme aj my oddnes vytvárať krízové štáby, zháňať ochranné prostriedky a šíriť ich medzi ľudí, tvoriť plány na spomalenie tejto pandémie a učme ľudí, ako sa môžu pred týmto vírusom chrániť a čo je tou najúčinnejšou liečbou v prípade nákazy. Pamätajme, že najúčinnejšie, čo môžeme robiť, je pracovať na sebaposväcovaní (najmä prijímaním sviatostí, modlitbou a pokáním) a obetovať sa za druhých.