Vladimír Štefanič: Pustovník je pre mňa viac rozprávkou pre dospelých

Kňaz Vladimír Štefanič (42) je autorom viacerých literárnych diel (napríklad série Kráľovná z Tammiru) a v tomto čase prichádza s novinkou. Prvý diel Pustovníka je už na svete. Zaujímavosťou je, že autor ho písal diktovaním, a my sme o ňom chceli vedieť viac.

Ako sa vo vašej fantázii stvorilo nové dielo? Čo vás inšpirovalo?

Nie je jednoduchšia odpoveď ako: život, moja každodennosť. Nie v zmysle ľudí, ktorých stretávam, alebo situácií, ktoré sa mi stávajú – tie sú mi zväčša inšpiráciou na nedeľné zamyslenia. Tu mám skôr na mysli takú rýdzu samotu. Ako kňaz som zväčša sám, zvlášť v malej dedinke, kde pôsobím, je tej samoty občas až priveľa. A keďže som obdarovaný prílišnou rojčivosťou – hoci to nie je vždy dar –, radšej sa zaoberám vymyslenými svetmi a príbehmi v nich, než by som mal rojčiť o sebe.

 

Hlavný hrdina je muž – Pustovník. Koho predstavuje?

Nebolo mojím zámerom, aby bol Pustovník kópiou nejakej konkrétnej osobnosti alebo alegóriou. Jednoducho prišiel nepomenovaný, objavil sa a zrazu bol. A s ním aj jeho príbeh.

 

Ako by ste ho charakterizovali?

Pustovník je introvert, ktorému k životu stačí málo – aj z ľudí, aj z bohatstva. Aj preto je pre neho leopard ideálnym spoločníkom. Nie vždy to však tak bolo. Mal svoje sny a plány, lenže život zväčša nekopíruje našu vysnívanú mapu. Rany a trpká minulosť z neho urobili muža citlivejšieho na potreby bezmocných, keďže sám zažil bezmocnosť na sebe. Beztak je stále krehký, viac, než si uvedomuje, lebo krehkosť ostáva – a zvlášť na tých, čo už raz vstali z popola.

 

Ktoré ďalšie postavy v príbehu sú vám sympatické a prečo?

Liana. Ona je takým ženským obrazom Pustovníka, hoci občas pôsobí drsnejšie ako on. A Oliver. Chlapec, ktorý miluje kone, keďže s ľuďmi je to zložitejšie.

 

Dnes je na trhu mnoho titulov rozprávkovej (fantasy) literatúry. Prečo by si mal čitateľ vybrať práve Pustovníka? Čím je originálny?

Myslím, že dobre to opísal v recenzii na Pustovníka Peter Fogaš, keď zdôraznil, že túto knihu nemožno dať do poličky vedľa Hry o tróny, keďže je v nej príliš málo krvi a posteľových scén. Tá veta je pre mňa komplimentom.

Som rád, že vzniklo dielo z rozprávkového sveta, v ktorom nie sú postavy namočené do krvi a zabalené do nahoty bez perín, aj preto túto knihu môžu čítať rovnako tínedžeri ako dospelí.            

Svet Pustovníka nie je svetom moderných rozprávok (fantasy), ktoré sú viac pre dospelých než pre mládež a v ktorých je toľko podobností so súčasnou realitou života, že už od nich ani nemožno očakávať to, čo som očakával ja ako chlapec, keď som čítal Dobšinského alebo Nemcovú, Tolkiena alebo Lewisa. Pre mňa bolo vždy rozprávkové to, čo sa končí tou večnou nádejou: že dobro nad zlom zvíťazí. Posolstvo je dôležité. Vždy bolo. Posolstvo rozprávkových príbehov je viac ako príbeh samotný. Ak oddelíme posolstvo od príbehu, alebo nadradíme príbeh nad posolstvo, nehovorme viac o rozprávke. Aj pre to je pre mňa Pustovník viac rozprávkou pre dospelých ako fantasy.

 

 

VIAC ČASU SOM PRESEDEL, NEŽ PRECHODIL

Vyzerá to tak, že Pustovník je oveľa rozsiahlejší ako vaše predošlé diela – Kráľovná z Tammiru či Legenda o zakliatom meste. Nejako vás viac „kopla múza“, alebo čím to je?

Problém je skôr vo mne, keďže som nedočkavý, kedy dám príbehu poslednú bodku. Aj preto je pre mňa jednoduchšie písať krátke príbehy, ktoré mi nevezmú viac ako týždeň času. Pustovníkovi som sa musel venovať dlhšie, čo bolo pre mňa niečo nové. Na druhej strane som vždy túžil napísať čosi väčšie, hlbšie a precíznejšie.

 

Tvorili ste ho najprv diktovaním do telefónu, až potom ste to spísali. Bolo to pre vás pohodlnejšie? Alebo prečo ste sa rozhodli robiť to takýmto spôsobom?

Pri chôdzi mi to lepšie myslí. A je to rýchlejšie ako ťukanie do klávesnice. Zároveň som počul, čo hovorím, a tak aj vnímal, či je príbeh ľahko plynúci a zrozumiteľný.

Pri ďalších knihách som to už striedal. Občas som diktoval, ležiac na gauči. Chvíľu pri počítači, chvíľu na nohách. Treba však dodať, že tá najdôležitejšia robota sa vždy robí na klávesnici. Čistenie textu, opravy a prepisovanie. A hoci to znie tak zaujímavo, že kniha vznikla diktovaním, som si istý, že aj napriek tomu som viac času presedel, než prechodil.

 

Čakajú nás ešte ďalšie tri časti celej série príbehu. Budú vychádzať postupne v nejakých intervaloch?

Ďalšie tri knihy by mali vychádzať postupne: jar, jeseň, jar. Séria Pustovníka je dokončená, príbeh dopísaný. A najskôr aj uzavretý. Zaiste sú ešte príbehy, ktoré by mohli mať svoje pokračovanie, nie som si však istý, či ho mať budú. Čas ukáže.

 

SÚŤAŽ o knihu s podpisom autora

Napíšte nám správnu odpoveď na otázku: Koľko dielov Pustovníka bude spolu vydaných? Píšte do 15. decembra na [email protected] alebo na adresu: Vydavateľstvo BeneMedia, Winterova 1752/10, 921 01 Piešťany.