Vladimír Štefanič: Ak mi niekto povie, že nemá čas na Božie slovo, neuverím mu, že to s Ježišom myslí vážne
Vladimíra Štefaniča, katolíckeho kňaza pôsobiaceho v Zlatej Idke, môžete poznať aj vďaka jeho úspešnej knižnej sérii Pustovník. V rozhovore sme hovorili o Pôstnom období, o tom, ako by sme ho mali prežívať a o potrebe čítať Božie slovo.
Autorka: Marianna Hanobíková
Obdobie Pôstu práve prebieha. Máte nejaké pôstne predsavzatia? Ak áno, aké?
Zväčša si dávam také predsavzatie, ktoré mi nič „neberie“, skôr ma núti urobiť niečo navyše. Po minulé roky som sa zvykol vlastnými slovami modliť každý deň krížovú cestu. Vždy znova a znova objavovať tajomstvo kalvárie. Tento rok – k čomu som povzbudil aj svojich ľudí, aby sme sa tak zjednotili v modlitbe za pokoj vo svete – si vždy o ôsmej večer čítam desať minút evanjeliá. Ježišov život. Zaradom.
Čím je pre vás obdobie Pôstu?
Pripomienkou, že Boh je hoden nášho čakania. Nie všetko, hoci by sme si to želali, len čo uprieme oči k nebu, sa deje hneď. Boh má svoj čas. Ani vykúpenie neprišlo odrazu, ale v tom správnom čase. Ani Veľkú noc neoslavujeme zo dňa na deň, ale až po pôstnej príprave, ktorá symbolizuje naše čakanie a našu túžbu pripraviť sa na stretnutie, ktoré všetko zmení.
Čo je na Pôste najpodstatnejšie? Prečo je pre človeka obdobie Pôstu dôležité?
Všetko je vyjadrené vo vete, ktorú sme počuli, keď sme prijali popolec: Kajajte sa a verte evanjeliu. Kajať sa znamená zastaviť sa a pozrieť na seba v pravde. Mnohí si o sebe myslia: Ja nie som na tom až tak zle. Pane Ježišu, pozri, veď ja som celkom dobrý, však? Lepší ako sused, lepší ako ten a tamten. Lenže Ježiš o nás hovorí: „Keď teda vy, hoci ste zlí…“ (Mt 7, 11) On predsa vie, akí sme… polámaní, pokrivení, sebeckí, namyslení a pyšní. A to si musím priznať. Nie som dobrý. Nie sám od seba.
To je pokánie, pozrieť sa na seba v pravde. Nie však aby som sa ponižoval či podceňoval. Ale aby som sa hneď zachytil o to druhé: verte evanjeliu. Milosti evanjelia. Milosti Ježišovho života, smrti a zmŕtvychvstania. Milosti, ktorá mi hovorí, že sa nemusím báť, aj keď som zlý, nedokonalý a stále padám a padám, lebo Ježiš sa o mňa postará. Vždy. Mojou úlohou predsa nie je stať sa dokonalým, ale vo všetkom sa spoliehať na Ježiša. A to môže každý. Nik nebude môcť povedať, že nemohol.
Na čo by sa teda mal človek zamerať počas Pôstu, aj v tejto dobe?
Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista (Jn 1, 17), tak nám to pripomína evanjelista Ján a tak nám to pripomína aj začiatok Pôstu. Najlepší začiatok pôstu je, ak predstúpim pred Ježiša taký, aký som a nie taký, aký si myslím, že by som mal byť, a v tej pravde o sebe prijmem, že Ježiš je moje víťazstvo, nie ja som, ale Ježiš je.
K pôstu neodmysliteľne patrí aj stíšenie. Ktoré miesta navštevujete/vyhľadávate na stíšenie?
Ja nemusím nikam utekať, keďže žijem sám a teda aj doma mám dosť príležitostí na stíšenie sa. A samozrejme, keďže som kňaz, mám takú jednu vymoženosť, že si aj o polnoci môžem otvoriť kostol a vyložiť Eucharistiu k tichej adorácii.
Aký význam pre človeka má podľa vás stíšenie sa?
Ticho pred Bohom je ešte dôležitejšie, než to každodenné hučanie: keď prosíme nebo za deti, rodinu či priateľov, prácu a úspechy, keď mu dávame svoje starosti, strachy či bolesti. Občas toho hovoríme Bohu toľko, že nám ani nemôže povedať, čo si o našom živote myslí. Dovoliť mu hovoriť o nás by malo byť tým najdôležitejším stretnutím v modlitbe, čo bez pokorného a trpezlivého ticha v jeho prítomnosti nie je možné. Bez ticha je Boh nemý.
Aj biblické texty nás pozývajú stíšiť sa, postiť sa. Biblia nás sama o sebe učí mnohým čnostiam. Aké by mala mať miesto v našom živote?
Nenahraditeľné. Ak mi niekto povie, že nemá čas na Božie slovo, neuverím mu, že to s Ježišom myslí vážne. Bez Božieho slova nie je porozumenie ani povzbudenie, nie sú odpovede, nie je vzťah, hlas, pokora ani nádej, nie je nič.
Ktorý je váš obľúbený citát z Biblie?
To je ťažká otázka. Je ich mnoho. Ale k jednému sa vraciam často: Keď On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? (Rim 8, 32) To všetko je pre mňa svetlom aj v tých najťažších dňoch.
Biblia určite inšpiruje, ale aj vyučuje. Aké ďalšie knihy vás inšpirujú k lepšiemu životu?
Rád sa vraciam ku knihám Carla Carretta, Maxa Lucada, C. S. Lewisa, Márie Valtorty. Čítam však aj veľa takých príbehov, ktoré o viere nehovoria takmer nič. Príbehy o dobre a hrdinstve, o kráse a obeti, aj v tých nachádzam inšpiráciu k tomu, aby som premýšľal nad lepším životom, lepším svetom.
Ktorú knihu by si mal podľa vás prečítať každý človek?
Tu asi nie je iná odpoveď: evanjeliá.
Samotní autori kníh, niektorí z nich patria aj medzi svätcov, môžu byť pre nás inšpiráciou. Máte aj vy nejakého autora alebo človeka, ktorý vás inšpiruje pri tvorbe? Ktorý?
Pre mňa je inšpiráciou každý dobrý príbeh, nemusí byť ani na papieri.
Nedávno vám vyšla posledná kniha z knižnej série Pustovník. Pracujete na niečom novom?
Pred Vianocami som dokončil nový rukopis, dvojdielnu sériu o dievčati, ktoré má také exotické meno: Chekutanga. Momentálne odpočívam, alebo lepšie povedané – dotváram v mysli nový príbeh, do ktorého by som sa chcel pustiť čoskoro. Nikam sa neponáhľam. Nechám to dozrieť a potom uvidíme.