Vincent Hoľpit o EKC: Jej cieľom je priblížiť sa bližšie k Bohu, vyjsť z každodenného pohodlia a prekonať svoje hranice
Extrémna krížová cesta je nateraz jedinou svojho druhu na Slovensku. Uskutočňuje sa počas Pôstneho obdobia. Je to náročný celonočný prechod trasou dlhou okolo 30 – 40 km, ktorý začína v obci Zborov a vedie cez krásne Ondavské pohoria a neporušenú prírodu v blízkosti Stebníckej Magury, cez Bardejovské Kúpele, okresné mesto Bardejov a Zborovský hrad. Čo ženie človeka vyjsť z vlastného pohodlia a odhodlať sa na takúto extrémne náročnú trasu – a ešte k tomu v noci? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal hlavný líder Extrémnej krížovej cesty na Slovensku – Vincent Hoľpit.
Čo vlastne je Extrémna krížová cesta?
EKC je špeciálne duchovné cvičenie. Nie je to žiaden výlet ani turistika, aj keď to mnohým takto môže pripadať. Je takou skratkou, ako sa dá dostať rýchlejšie k Bohu. EKC je povolený „doping”, kde môžeme dosiahnuť to, čo v živote hľadáme. Je akýmsi alternátorom, ktorý nás dokáže nabiť na skutočne dlhú dobu, takým tým duchovnom v našom živote. EKC je o stretnutí s Bohom tak trochu ináč ako je to v našich bežných dňoch. Jej cieľom je viac sa priblížiť k Bohu, vyjsť z každodenného pohodlia a prekonať svoje hranice. EKC je aj o tom, že sa dokážeme posunúť v našom duchovnom živote dopredu a stávame sa lepšími ľuďmi. Každý ročník má svoje nové motto a, samozrejme, aj nové rozjímania. Tohtoročné motto je: „Cesta zmierenia“.
EKC vznikla v Poľsku ešte v roku 2009. Jej autorom je poľský kňaz Jacek Wiosna Stryczek. Akým spôsobom sa dostala na východ Slovenska, konkrétne do Zborova a Bardejova?
Obec Zborov sa nachádza len pár kilometrov od poľských hraníc. Prišiel s tým jeden známy, ktorý tam uvidel zaujímavý plagát o tejto akcii. Nejako sa dala istá skupina nadšencov dokopy a spoločne sa zorganizoval prvý ročník. Nakoľko tento známy nemal dostatok voľného času sa tomu venovať v takej miere, ako si to vyžaduje, ponúkol som sa, že to preberiem za neho a prihlásil ma za lídra.
Ako na túto zaujímavú duchovnú aktivitu reaguje váš miestny kňaz vo farnosti a bardejovský dekanát? Máte ich podporu aj v tomto smere?
Samozrejme, základnou prioritou bolo o tejto akcii informovať nášho domáceho pána farára v zborovskej farnosti. Dohodli sme si stretnutie a predniesli sme mu naše vízie ohľadom tohto duchovného projektu. Tešil sa, že aj takouto cestou chceme ohlasovať evanjelium a pritiahnuť ľudí bližšie k Bohu. Neskôr sme sa stretli s bardejovským dekanom, vdp. Marekom Kreheľom, ktorý to celé prijal s veľkým nadšením. Poskytol nám zopár veľmi užitočných rád a rôznych vízií do budúcna, ktoré sa snažíme pri organizácii využívať. Mali sme krásne stretnutie aj s Mons. Jánom Babjakom na gréckokatolíckom arcibiskupstve v Prešove, kde sme sa tiež stretli s veľkým nadšením – podal nám svoju pomocnú ruku pri propagácii tejto EKC.
Prvý ročník EKC na Slovensku sa uskutočnil v roku 2018. Mali ľudia o toto podujatie záujem?
Vtedy bola trasa medzinárodná a viedla z polovice aj po poľskej strane. Prvého ročníka sa zúčastnilo 120 účastníkov a boli na nej aj účastníci z Poľska a z celého Slovenska. Hneď ako sa skončil prvý ročník sme začali premýšľať, ako spraviť ten ďalší ešte lepší, väčší a bezpečnejší. Bezpečnosť je to, na čom si dávame zvlášť záležať a nič nechceme nechať len na náhodu. Všetci účastníci boli z celej akcie takí nabudení a nadšení! Písali nám do správ poďakovania a svedectvá, ako to celé prežívali. Zopár svedectiev máme zverejnených aj na našej webovej stránke: www.ekc.sk/svedectva/
Kto všetko sa môže EKC zúčastniť?
EKC je pre fyzicky zdatných ľudí. Určite nie je pre každého. Každý účastník by mal poznať svoje možnosti a mal by brať ohľad na to, že tam ide na svoju vlastnú zodpovednosť. Preto je veľmi dôležitá príprava, po kondičnej a fyzickej stránke. Dôležité je vyskúšať si aj to, čo potrebujeme a čo, naopak, nepotrebujeme mať pri sebe na takej dlhej trase. Všetky tieto informácie tiež nájdete na našom webe: www.ekc.sk/priprava/
Každá trasa musí byť podľa daných štandardov zasvätená nejakému svätcovi alebo blahoslavenému. Podľa čoho presne sa vyberá?
Väčšinou sa vyberá taký svätec, ktorému je zasvätený kostol v danom regióne alebo ku ktorému má líder regiónu nejaký blízky vzťah. Veľakrát je to svätec alebo blahoslavený z ich blízkeho okolia. V našom prípade to bolo preto, lebo sme mali viacerí organizátori spojené naše detstvo a mladosť so saleziánmi, ktorí nás vedeli tak špecificky priťahovať k Bohu. Zakladateľom saleziánov je sv. Don Bosco, preto sme ho dali za patróna našej dlhšej trasy a druhým patrónom našej kratšej trasy sa stal bl. Titus Zeman, ktorý bol v totalitnej dobe za komunizmu uväznený, mučený a ťažko týraný za to, že pomáhal mladým chlapcom s útekom do Talianska, kde mali študovať teológiu a mohli sa tak stať kňazmi.
Prejdime teraz konkrétnejšie na samotné trasy cesty. Skús nám ich predstaviť a bližšie opísať…
Na tento rok máme dve trasy. Obe začínajú večernou svätou omšou o 18:00 v kostole sv. Margity Antiochijskej v Zborove a končia tiež v tejto obci, ale v kostole sv. Žofie. Obidve trasy sú okruhy, tým pádom má účastník tú výhodu, že ak pricestuje autom, tak ho má aj v cieli.
- zelená trasa bl. Titusa Zemana má dĺžku 33 km a prevýšenie 856 m.
- červená trasa sv. Don Bosca má dĺžku 42 km a prevýšenie 1 218 m.
Podľa daných štandardov, ktoré určujú zakladatelia EKC, je určená minimálna dĺžka trasy na 40 km bez prevýšenia alebo minimálne 30 km s potrebným prevýšením cez 500 m.
Známa je aj menej náročná trasa dlhá 12 km, ktorá je vhodná skôr pre deti a seniorov…
Áno, v našom regióne máme ešte jednu trasu, ktorá však nespĺňa potrebné štandardy tej Extrémnej a je vytvorená na podnet seniorov a detí, jednoducho pre tých fyzicky menej zdatných. Aj tento rok sa pôjde hneď na druhý deň po EKC, v sobotu 9. 4. 2022. Začiatok je o 14:00 hod. pri kostole sv. Margity Antiochijskej v Zborove. Trasa vedie z väčšej časti tiež po poľných a lesných cestách a prechádza sa aj okolo Zborovského hradu Makovica. Táto trasa má tiež svojho zasväteného patróna, bl. Zdenku Schelingovú, a je moderovaná.
Každý rok sa trasy menia?
Tento rok budú trasy trochu pozmenené, nakoľko stále nachádzame na trasách nové zaujímavé miesta. Niektoré zastavenia nahradia nové miesta a to také, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. Na začiatku trasy bude prvé zastavenie na vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny. Tento cintorín sa nachádza na lúke pred obcou, na vyvýšenom mieste, odkiaľ je krásny výhľad. Celé to miesto bude krásne vysvietené obrovským 100 m dlhým ležiacim krížom.
Tento rok neobídete ani gotický skvost mesta Bardejov – Baziliku sv. Egídia…
Áno, pribudlo nám aj dôležité zastavenie v Bazilike sv. Egídia, ktorá bude krásne nasvietená. Odtiaľ sa ďalej prechádza aj po nočných mestských hradbách. Po dvoch rokoch pribudne opäť aj druhá trasa, ku ktorej pribudli zaujímavé miesta, napríklad Cyrilo-Metodský kríž na Šibenej hore, ktorý bude tiež nasvietený, a Bardejovská Kalvária. Posledné zastavenie a záverečné občerstvenie bude pri nedávno zrekonštruovanom kostole sv. Žofie, ktorý bude otvorený a je takým unikátom na Slovensku. Na trasách sa snažíme hľadať čo najzaujímavejšie miesta. Miesta, kde sú kostoly, kaplnky, kríže a možno aj nejaké zaujímavé pamiatky. Trasy majú viesť v čo najmenej zaľudnenej oblasti. Aj tá naša EKC ide z väčšej časti po lesných a poľných cestách. Samotných šesť zastavení krížovej cesty je v otvorených kostoloch, v niektorých bude vystavená aj Sviatosť oltárna a relikvie patrónov našich trás. Do budúcna počítame, že sa tieto trasy už nebudú nijako výrazne meniť.
Každý ročník EKC sa začína svätou omšou, ktorá má v tomto asi tiež veľmi dôležité miesto…
Áno, má, nakoľko je obetovaná za účastníkov EKC a ich úmysly. Účastníci na nej dostávajú to najdôležitejšie – požehnanie na cestu. Samotná svätá omša sa nesie v takom duchu EKC. Tento rok sa počíta s väčšou účasťou, preto sa bude prenos zo svätej omše vysielať aj na fasáde kostola nad hlavným vchodom a pripravené budú lavičky na sedenie okolo kostola. Svätú omšu bude sprevádzať spevácky zbor VINIMINI z Bardejova.
KEĎ MÁ ČLOVEK VÔĽU A ZAPÁLENIE V SRDCI, DOKÁŽE NESKUTOČNÉ VECI, LEBO BOHU NIE JE NIČ NEMOŽNÉ
Môže EKC prejsť jej účastník sám alebo len v skupinke?
Každý účastník prechádza trasou v malých skupinách, nikdy nie sám. Stalo sa nám kedysi, že boli aj takí, čo ju prešli osamote, nakoľko celú trasu už dobre poznali. Nikomu to však neodporúčame. Naopak, prízvukujeme to, že ak by nejaký účastník nevládal, nech počká na niektorom zastavení ďalšiu skupinu. Nie je možné, aby na trase zostal sám, nakoľko v našom dobrovoľnom tíme je vytvorená skupina, ktorá má práve za úlohu ísť posledná a pomáhať týmto účastníkom dôjsť aspoň po dané stanovisko.
Zrejme mi len potvrdíš, že človek, ktorý sa rozhodne EKC absolvovať, by mal predovšetkým poznať svoje fyzické schopnosti…
Mal by v prvom rade absolvovať aspoň nejakú kratšiu 10 až 15 km trasu, na ktorej si vyskúša danú obuv, ktorú bude mať aj na EKC. V dnešnej dobe existujú rôzne mobilné aplikácie, kde nájdeme cvičenia s vlastnou váhou. Vhodné sú aj aktivity ako turistika v prírode, kde si vyšľapeme nejaký strmší kopec, stacionárny alebo klasický bicykel, rýchla chôdza, beh… Tých možností je naozaj neúrekom, len nám nesmie chýbať to najdôležitejšie – odhodlanie. Na druhej strane tu platí tiež pravidlo, že všetko je v hlave a keď má človek vôľu a zapálenie v srdci, dokáže neskutočné veci, lebo Bohu nie je nič nemožné.
Na počasie sa treba asi tiež pripraviť. V mesiacoch marec a apríl, kedy sa EKC prevažne uskutočňuje, dokáže naozaj prekvapiť…
Mali sme ročník, kedy nám pršal dážď so snehom a fúkal silný vietor a viditeľnosť bola len na pár metrov. Takže naozaj extrém. Človek bol mokrý ani nie od dažďa, ale od potu, nakoľko pod pršiplášťom sa spotil tak, že bol celý mokrý. Preto je potrebné už pár dní pred tým sledovať predpoveď počasia a podľa toho sa aj pripraviť.
Pred samotnou cestou by si jej účastník určite nemal zabudnúť poriadne preštudovať cestu samotnej trasy, zobrať nejaké mapy a GPS. Na čo by ešte nemal zabudnúť?
Všetky mapy trás, GPS súradnice, QR kódy s trasami sú na našej webovej stránke v záložke TRASY A MAPY. Celá trasa je vyznačená reflexnými šípkami v červenej a zelenej farbe, podľa danej trasy. Každý registrovaný účastník od nás v štartovacom balíčku dostane brožúru opisu trasy s jej mapou a nejaké pekné spomienkové darčeky. Dostane od nás aj brožúru „Rozjímania k zastaveniam krížovej cesty“, ktoré sa každý rok prekladajú z poľštiny. Štartovacie balíčky sa budú rozdávať ešte pred svätou omšou na farskom úrade, preto je potrebné prísť v dostatočnom predstihu.
Čo oblečenie a obuv?
Určite nie je potrebná ťažká vysoká tatranská obuv. Odporúčame trekingovú obuv nakoľko na trase sú úseky, kde sa ide po asfaltových chodníkoch. Obuv si predtým vyskúšajte na nejakej túre. Určite si neberte novú obuv z krabice. Čo sa týka oblečenia, určite si vezmite jeden pár ponožiek navyše, kde odporúčame turistické ponožky, najlepšie z merino vlny. Ponožkám je naozaj potrebné venovať dôležitú pozornosť, pretože nám to dokážu skomplikovať. Tiež jedno tričko na prezlečenie na trase nie je nikdy na škodu, ako ani termoprádlo, čiapka, rukavice a pršiplášť. Zbytočne sa neobliekať nahrubo, tak, aby vám nebolo ťažko. Radšej mať na sebe toho menej a kvalitnejšie. Boli už takí „extrémisti“, ktorí mali rifle a na nohách tenisky, no určite sa im nešlo pohodlne. Určite nezabudnite na dobrý turistický batoh.
Ako je to so stravou?
Čo sa týka stravy, na trasách máme približne každých 10 km pripravené občerstvovacie stanice s horúcim čajom, kávou, minerálkou, pitnou vodou na doplnenie, na umytie, chlieb s masťou a škvarkovou nátierkou, energetické tyčinky, banány a koláče. Preto nie je potrebné brať si so sebou veľa jedla a vody. Naozaj možno len nejakú energetickú tyčinku, keks a trochu vody do termosky. Občerstvovacia stanica slúži aj na to, keby si niekto potreboval odložiť nejaké veci do auta, ktoré vie, že už na trase nebude potrebovať. Na konci trasy si ich vyzdvihne na poslednom zastavení u našich dobrovoľníkov – organizátorov. Na každej občerstvovacej stanici bude k dispozícii aj lekárnička. V prípade nejakého úrazu bude na trase aj niekoľko zdravotníkov v civile.
Každý účastník si so sebou berie aj vlastnoručne vyrobený kríž. Ten má asi tiež svoju symboliku…
Odporúčame, aby si každý účastník, ktorý má takúto možnosť, vyrobil svoj maličký drevený kríž a doniesol ho so sebou ako symbol toho, že sa za nás Ježiš Kristus obetoval na kríži. Niekoľko takých krížov bude vyrobených a budú pripravené pri vchode do kostola. V prípade, že nebudete mať svoj vlastný, tak si môžete po svätej omši odtiaľ nejaký vybrať.
Na čo by ešte nemal zabudnúť?
Ruženec, powerbanku na mobil – nezabúdajme, že v zime batéria v mobile vydrží kratšie –, ďalej nainštalovanú aplikáciu mapy.cz a stiahnutú mapu s potrebnými bodmi, aplikáciu na načítanie QR kódov. Tiež čelovku, ktorú si pred EKC doma vyskúšajte, náhradné batérie, malú lekárničku a malú izolačnú fóliu. Určite pomôžu aj turistické paličky, ktoré trošku odľahčia naše kĺby a chrbticu.
Každý ročník EKC má svoje nové rozjímania nad 14 zastaveniami krížovej cesty. Kde a ako vlastne vznikajú?
Tieto zastavenia vznikajú v Poľsku a náš tím ich každý rok prekladá do slovenského jazyka. Má ich na starosti vedenie, ktoré založilo tento už celosvetový projekt. Minulý rok počet účastníkov presiahol číslo 100 000 a mal už cez 1 200 trás v 25 krajinách sveta.
Zaujímavosťou EKC je aj to, že je lepšie, aby sa prešla v tichu. Prečo?
Ticho je veľmi dôležité kvôli rozjímaniu a vtedy, keď sa potrebujeme prehĺbiť do svojho vnútra. Predstavme si, keby mal každý okolo nás nejakú debatu. Zrazu by sa to zmenilo na výlet – a o tom EKC nie je a ani nemá byť. V takýchto prípadoch by to nesplnilo účel, kvôli ktorému sme na ňu prišli.
NEDÁ SA TO OPÍSAŤ SLOVAMI, JE POTREBNÉ ZAŽIŤ TO NA VLASTNEJ KOŽI
Stalo sa aj to, že účastník EKC to počas istej fázy cesty jednoducho vzdal, fyzicky to už nedal a prerušil ju? Čo v takom prípade?
Áno, stalo sa to zopár účastníkom a, samozrejme, netreba z toho robiť tragédiu. Dotyčný účastník si môže prejsť neprejdený úsek niekedy inokedy alebo sa jednoducho domodlí ostatné zastavenia mimo EKC. Každý, kto vyplní a odošle registračný formulár, dostáva od nás automatický e-mail, v ktorom nájde všetky potrebné informácie. V týchto informáciách je aj správa, aby nezabudol informovať svojich blízkych o tom, kam sa chystá ísť. Trasy sú riešené v prvom rade tak, aby nebol problém v prípade potreby po niekoho prísť. V „Opise trasy“ si účastník pozrie, na akom čísle sa nachádza a nahlási to na danom tel. čísle; samozrejme, len ak je to naozaj veľmi nevyhnutné. Na konci trasy sa budú odpisovať účastníci, poprípade sa budú posielať potvrdzovacie SMS. Na konci trasy tiež dostáva účastník certifikát s pečiatkou EKC, do ktorého si môže napísať svoj alebo cudzí úmysel, ktorý si môže pred alebo po svätej omši vytiahnuť z krabičky a takýmto spôsobom si ho adoptovať. Na konci trasy budú mať účastníci možnosť zakúpiť si rôzne spomienkové darčeky a aj takouto formou podporiť náš duchovný projekt EKC, keďže vstupné je tento rok zdarma, respektíve je dobrovoľné.
Keďže je to extrémna krížová cesta, človek na jej trase môže zažiť skutočne hocičo. Aký zážitok najviac utkvel v pamäti tebe osobne?
To, čo človek prežíva na EKC, sa nedá len tak slovami opísať. Je potrebné zažiť to na vlastnej koži. Človek príde domov zmordovaný na tele, ale na srdci veľmi šťastný. Ja osobne som sa už cestou domov vždy veľmi tešil na ďalší ročník. Myslím si, že všetko je aj o tom, koľko času venujeme predtým samotnej príprave. Nemyslím tým len tú kondičnú, ale aj tú duchovnú, čo sa určite odzrkadlí v tom, ako prežijeme samotnú EKC. Pamätám si taký extrém na druhom ročníku, keď som sám šiel posledný a zberal som značenia zo stromov. Mal som veľký batoh, do ktorého som si postupne ukladal odskrutkované tabuľky, na ktorých boli nelepené reflexné šípky. Mal som v ňom aj akumulátorovú skrutkovačku, nejaké jedlo a vodu. Mojou úlohou bolo ísť posledný kvôli tomu, aby na trase nikto nezostal. Asi po 20 km som dostihol dve rehoľné sestry, ktoré trošku zrejme podcenili prípravu. Smerom do kopca po prejdenej minúte potrebovali oddychovať ďalšie dve.
Pomohol si im?
Áno, ponúkol som sa, že im zoberiem ich batohy, tak šup jeden na jedno rameno, druhý na druhé a v strede ešte môj. Ani to veľmi nepomohlo a nakoľko mali obuté len nejaké letné tenisky, tak som len pozdvihol hlavu k nebu a zobral som ich ešte obidve pod pazuchy a tak sme spoločne dali najstrmší, asi 2 km dlhý, kopec, ktorý bol na trase. Pamätám si, že vtedy na tomto úseku bolo ešte dosť veľa snehu, ktorý bol primrznutý. Naozaj to bolo extrémne ťažké, ale už viem, že to, čo som vtedy obetoval do prípravy, nebolo vôbec zbytočné.
JE TO OBETA – A KDE JE OBETA, TAM JE AJ LÁSKA
Mnohí, ktorí túto cestu už absolvovali, sa zhodnú na tom, že tým zlomovým a najdôležitejším momentom, kedy sa naozaj stretnú s Bohom osobne, je práve tá fáza cesty, keď siahnu na úplné dno svojich fyzických síl, no stále ich „niekto“ ženie vpred…
Predstavme si faktory, ktoré nie sú obyčajné a nestretávame sa s nimi bežne. Ideš počas celej noci a samotná noc je pre tebe určitá NEISTOTA – extrém. Väčšinu trasy prechádzaš po lese. Keď si vezmeš, že už len obyčajná krátka prechádzka nočným lesom vyvoláva STRACH – extrém. Na prelome marca – apríla, býva ešte CHLADNÉ POČASIE – extrém a je bežné, že v lese je často blato, veľakrát ešte aj sneh a zamrznutá zem. Počas trasy ti môže pršať alebo fúkať nepríjemný silný vietor. V čase, kedy by sme mali oddychovať a spať v posteli, absolvujeme túru, pre mnohých v neznámom teréne. ÚNAVA – extrém z nedostatku spánku, si na nás určite niekde počas trasy počká. Zo svojho bežného komfortného života je tu zrazu NEPOHODA – extrém. Možno ťa začne tlačiť obuv a urobí sa ti otlak alebo ťa začne bolieť koleno či chrbát. Pri dĺžke trasy 30 – 40 km sa často stáva, že pociťuješ aj BOLESŤ – extrém. Vtedy je to čas na STRETNUTIE S BOHOM. Keď skláňaš hlavu k zemi a prosíš Boha o pomoc, vtedy s ním dokážeš nadviazať kontakt a pocítiš jeho prítomnosť.
Zaujímavé je i svedectvo matky Anny, ktorá túto cestu absolvovala kvôli svojmu zblúdenému synovi. Roky nechodil do kostola a neprijímal sviatosti. Až po jej absolvovaní sa v živote jej syna začali pomaly diať zmeny bližšie k Bohu. A týchto silných svedectiev z cesty je určite omnoho viac…
EKC je obeta – a kde je obeta, tam je aj láska. Jedno s druhým dokáže prinášať krásne ovocie. Aj keby EKC zmenila život a pomohla čo i len jedinému človeku, aj tak by astálo za to zorganizovať ju znovu. Žiadne prosby a modlitby nie sú zbytočné. Verte, že Pán Boh vie o každom našom kroku, modlitbe, starosti a túžbe. Preto je to pre nás veľmi vzácne, keď nám účastník neskôr napíše takéto krásne svedectvo.
EKC sa nateraz uskutočňuje len na východe Slovenska. Ak by táto myšlienka zaujala aj niekoho iného na Slovensku a chcel by ju priniesť do svojho mesta, ako začať? Čo by si mu poradil?
Máme už vytvorený nejaký tím ľudí, ktorí chcú byť lídrami vo svojom regióne, čo nás veľmi teší. Veríme, že sa nám pomaličky podarí napĺňať náš sen, aby sa EKC dostala aspoň do každého krajského mesta.
V poradí 5. ročník Extrémnej krížovej cesty sa tento rok uskutoční 8. apríla (piatok) so začiatkom o 18:00 v kostole sv. Margity Antiochijskej v Zborove (okr. Bardejov). Všetky potrebné informácie o EKC sa dozviete na oficiálnej stránke podujatia www.ekc.sk a na facebooku – Extrémna Krížová Cesta, Zborov – Bardejov. www.facebook.com/ekc.zborov.sk/