Vinárova žena Ria Zelisková: Aby naše manželstvo prinášalo ovocie, veľa sa spolu smejeme
Riu Zeliskovú na sociálnych sieťach mnohí poznajú ako Vinárovu ženu. Žije vo Svätom Jure, kde spolu s manželom vedie rodinné vinárstvo a vychováva päť detí. Netají sa tým, že má rada svoju rodinu, ale i prácu, a teší sa, že to vie skombinovať k obojstrannej spokojnosti.
Ježiš na svadbe v Káne premenil vodu na víno. Ak by to bolo na vás, aké víno by ste mu odporučili, aby to bolo?
Ťažká otázka… Neviem si totiž predstaviť, že by som niečo odporúčala Ježišovi. To by som si radšej nechala poradiť ja od neho. (úsmev)
V čom by ste si ešte okrem vinárskej témy od neho vyžiadali radu?
Viem, že to bude znieť ako klišé, ale úplne úprimne poviem, že vo všetkom. Koľkokrát som na pochybách v rôznych sférach alebo denných starostiach, či sa rozhodujem správne…
Ako vyzerá bežný deň Vinárovej ženy?
Je to veľmi rýchly deň. Ráno chystáme dve deti do škôlky a dve do školy. Potom máme pár minút spoločný čas s manželom pri čiernom čaji a okolo nás behá najmenší syn. Doobedia sa točia okolo povinností v domácnosti, práce za počítačom, balenia objednávok, prechádzky s drobcom. Na obed sa opäť všetci schádzame doma, vybavíme domáce úlohy a rozvážame na krúžky. Poobedia sa mi už pri deťoch pracovať nedarí, a tak trávime čas spolu, ideme von, chystáme večeru, trošku upraceme a sme spolu.
Je vinárstvo váš splnený sen?
Je to splnený sen, o ktorom sme nikdy nesnívali. (úsmev)
Ako to?
Naša cesta za vinárstvom išla veľmi prirodzene. Len sme ďalej robili to, čo sme sa učili od svojich predkov, takže sme neboli vystavení nejakým veľkým plánom a tlakom. Nemali sme jasnú predstavu, iba sme každým rokom viac a viac cítili, že nás vinohrady veľmi napĺňajú a upokojujú. A tak sme odišli zo svojich prác a počúvali hlas svojho srdca.
Nebolo to ťažké urobiť?
Brali sme to ako výzvu. Buď to vyjde, alebo nevyjde. Povedali sme si, že sme mladí, šikovní a pracovití, a ak by nám to s vinárstvom nevyšlo, rýchlo sa opäť zamestnáme.
AKO NOVOMANŽELKE BY SOM SI NEDALA ŽIADNU „MÚDRU“ RADU
Darí sa vám zladiť manželstvo, deti, rodinnú firmu a spravovanie sociálnych sietí. Hovorievate, že jedno podmieňuje druhé, a že by vás nebavilo mať iba firmu a trápili by ste sa, keby ste boli „len“ mamou. Máte doma nejaký systém, aby to všetko fungovalo?
Mnohí tomu neveria, ale fungujeme „za pochodu“. Snažím sa od celého kolotoča nemať veľké očakávania. Keď sa však potom všetko darí, napĺňa ma to obrovskou radosťou a pokorou. Zvykneme si robievať aspoň plán, čo nás nasledujúci týždeň čaká. Vďaka tomu nás zväčša nič neprekvapí.
Pestujete hrozno, aby z neho bolo výborné víno. Ako sa staráte o svoj vzťah s manželom, aby tiež prinášal ovocie?
Veľa sa spolu rozprávame a veľmi veľa sa spolu smejeme. Sme jeden druhému najlepším priateľom. Samozrejme, aj u nás to býva náročné a sme často pod tlakom, no riadime sa heslom „nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ a zatiaľ sa nám to úspešne darí.
Manželmi ste dvanásť rokov. V čom sa líši Vinárova žena – novomanželka od Vinárovej terajšej manželky?
Som oveľa pokojnejšia, vyrovnanejšia, menej vzťahovačná a viac uvoľnená.
Keby ste si ako novomanželke mohli dať jednu radu, aká by bola?
Napadajú mi len praktické veci ako „nesnaž sa, chlap aj tak bude dávať svoje oblečenie všade,“ alebo „pamätaj, že chlap sa pôjde oholiť až vtedy, keď umyješ umývadlo“. (smiech) Ak by to mala byť psychologická rada, tak nechcem žiadnu. Byť novomanželkou je nádherný moment, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Všetko je nové, treba si zvykať, učiť sa, spoznávať sa, je to také krásne čarovné, že akékoľvek rady by to mohli len skaziť a odobrať vzácny punc jedinečnosti.
VIANOCE BY MALI BYŤ SVIATKAMI RADOSTI. TAKÉ SA ICH SNAŽÍME UROBIŤ
Čo považujete za najdôležitejšie vo vzťahu s deťmi?
Komunikáciu. Je veľmi potrebné sa s deťmi rozprávať. No sama vidím, že nie vždy je to jednoduché. Keďže máme päť detí a každé je inak vyťažené kvôli škole či krúžkom, stane sa, že občas máme na seba málo času. Potom oveľa ľahšie vzniknú nedorozumenia.
Kde čerpáte energiu, aby ste práve také chvíle zvládli?
Naučila som sa, že vo vypätých situáciách je najlepšie stíšiť sa. Dopriať si čas osamote. „Zresetovať“ hlavu. Prejsť sa. Rodičovstvo ma naučilo lepšie pochopiť mojich vlastných rodičov a tešiť sa z absolútnych maličkostí a pokrokov našich detí.
Ako budete tráviť Vianoce?
Ako vždy budeme s rodinou. Pôjdeme do kostola a na prechádzky, celé sviatky budeme chodiť po návštevách a návštevy k nám. Budeme spievať koledy, vychutnávať si tradičné vianočné jedlá, tešiť sa z detskej radosti nad darčekmi a užívať si, že máme konečne dni bez práce.
Máte nejaké špeciálne rodinné tradície?
Každý rok chodíme s deťmi koledovať a ohlasovať dobrú novinu. Neviem si predstaviť, že by naše Vianoce nezahrňovali malých vinšovníkov, anjelikov a pastierov.
K Vianociam neodmysliteľne taktiež patrí návšteva celej rodiny. Venovať sa jeden druhému, prechádzať sa, pozrieť si spolu rozprávky. Vianoce sú sviatky radosti a pokoja, takéto si ich snažíme každý rok aj robiť.
Snímky: Archív respondentky