Viera a rozum: Stačí nám veriť či potrebujeme aj poznať?

„Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde,“ napísal svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Fides et ratio (Viera a rozum). Boh je tým, ktorý do nás vložil túto túžbu po pravde. Nie však nejako samoúčelne – cieľom je, aby človek poznal a miloval Boha a takýmto spôsobom dospel aj k plnej pravde o sebe samom v láske k blížnemu.

Veriť je rozumné a viera je racionálna. Mohli by sme povedať, že samotná katolícka viera je rozumná. Poznáme dogmy viery, ktoré nám hovoria o tom, že prirodzené veci dokazujú Boha. Viera je tá, ktorá s rozumom spolupracuje. Poznávanie Božích právd vovádza človeka do hlbšieho vzťahu s Bohom – objavuje ešte väčšmi jeho krásu a veľkosť. Spomínam si na to, ako mi jeden kňaz, študent teológie v Ríme, povedal, že práve štúdium mu pomáha viac žasnúť nad tajomstvami a prehlbuje jeho vzťah s Bohom. Rozum nám pomáha prehĺbiť, viac objaviť pravdy viery a spájať ich.

Nejde tu však o to, žeby predpokladom viery bolo doktorandské štúdium teológie, vôbec nie. Je ním však to, že užívame rozum, ktorý sme dostali od Boha ako obrovský dar. Práve viera je totiž tou, ktorá predpokladá rozum. Stačí si to uvedomiť na jednoduchom príklade – ak sa pozeráme na krásu stvoreného sveta či človeka, vari nás to prirodzene nevedie k oslave Stvoriteľa?

V rámci Cirkvi poznáme aj rehole, ktoré majú už stáročia rozmer štúdia a poznávania Boha skrze rozum – napríklad Rehoľa kazateľov (ľudovo dominikáni) či Spoločnosť Ježišova (hovorovo jezuiti). Práve svätý Tomáš Akvinský, génius i dominikánsky svätec, povedal slávnu vetu: „Milosť neničí prirodzenosť, ale ju pozdvihuje.“ Rovnako by sme to mohli aplikovať aj na rozum: Rozum neničí prirodzenosť, ale ho pozdvihuje.

Dôležité je to nielen pre to, aby sme „neuleteli“ vo viere, ale aj vo chvíľach, keď necítime, neprežívame Božiu prítomnosť a pozitívne emócie vo viere. Iste majú aj tie svoje miesto v našom duchovnom živote, ale nemôžeme to na nich postaviť. Práve vtedy sa opierame o to, že veríme, že sa učíme múdrosti, ktorú prijímame ako dar od Boha.

ROZUM A TAJOMSTVO

Ján Pavol II. v spomínanej encyklike Fides et ratio upriamuje našu pozornosť na to, že sama Cirkev po celý čas zvestuje, že Ježiš Kristus je cesta, pravda a život (Jn 14, 6). Hovorí o tom, že „vierou človek prejavuje svoj súhlas s týmto Božím svedectvom“.

Boh, ktorý zostáva pre nás stále tajomstvom, sa nám zjavuje rôznymi spôsobmi. Osobitným spôsobom ho môžeme objavovať vo sviatostiach, vo Svätom písme, v spoločenstve blížnych či v človeku ako chráme Ducha Svätého, v modlitbe, ale aj v stvorených veciach ako príroda, vesmír.

Vzácnym teológom posledných desaťročí je práve pápež Benedikt XVI. Ten pápež, ktorý vo svojej encyklike Deus caritas est napísal: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie,“ rovnako hovorí o tom, aký význam má v našej viere rozum aj múdrosť.

Ďalej pokračuje: „Rozum musí načúvať veľkým náboženským tradíciám… Nejestvuje žiadna veľká filozofia, ktorá by nežila z načúvania a z prijatia nejakej náboženskej tradície. Práve vo vzťahu k otázke ukotvenia slobody v pravde dobra, v pravde človeka a sveta, sa veľmi jasne črtá potreba takéhoto načúvania,“ zdôraznil. Opäť sa dostávame k tomu, ako je v tom našom živote dôležité mať obe krídla – vieru (osobné stretnutie s Bohom, vôľu veriť, dar viery) aj rozum.

Ak svoju túžbu po štúdiu nasycujeme len čítaním zjavení či exorcizmov, je to, ako keby sme scrollovali na sociálnych sieťach – zahltia našu túžbu, ale neposunú nás ďalej. Bohatstvo Cirkvi nám dáva toľko múdrosti zo Zjavenia a Tradície, že iste nebude stačiť jeden život, aby sme ho vyčerpali. Stačí siahnuť po Božom slove, bohatstve liturgie, múdrosti toľkých teológov, ktorí nám boli darovaní, ale aj množstve kvalitnej literatúry

Skúsili ste napríklad čítať dokumenty Cirkvi? Z bohatého zoznamu odporúčam začať napríklad poslednými tromi pápežmi: List umelcom od Jána Pavla II., Deus caritas est (Boh je láska) od Benedikta XVI. a Gaudete et exsultate (O povolaní k svätosti v súčasnom svete) od pápeža Františka.

Dar rozumu a múdrosti poznáme aj ako dary Ducha Svätého, preto sa nebojme o ne hojne prosiť. A Duch nám rád dá, o čo prosíme!

Prosme o to aj v modlitbe k Duchu Svätému:

Duchu Svätý, prosím ťa o dar múdrosti, aby som teba a tvoju dokonalosť lepšie poznal, o dar rozumu, aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery, o dar poznania, aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery, o dar rady, aby som vždy vo všetkom hľadal radu u teba a vždy ju nachádzal, o dar sily, aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od teba neodvrátili, o dar nábožnosti, aby som vždy slúžil tvojmu majestátu so synovskou láskou, o dar bázne voči Bohu, aby som sa bál hriechu, ktorý teba, ó, Bože, uráža. Amen.

Snímka: unsplash.com