Vianočné Assisi: Mesto, kde „sa zrodil“ betlehem

Blížil sa Štedrý večer roku 1223. Francesco Bernardone, vo svete známy ako František z Assisi, pripravil neďaleko Assisi – podľa tradície – v lokalite Greccio prvý betlehem. Bol živý, pretože v ňom František „zorganizoval“ živých ľudí so živým dieťaťom a spoločnosť im robili skutočné zvieratá. A mnohým sa to tak zapáčilo, že to ďalšie roky opakovali, niektorí so živými protagonistami, viacerí s figúrkami alebo „umelými“ postavičkami.

Rok 2021. Nasadám na vlak v rímskej stanici Termini, je tu množstvo ľudí, nástupíšť a vlakov. Vlak vyráža smer talianske mesto Foligno, v ktorom treba prestúpiť do pár staníc vzdialeného Assisi. Mesta, ktoré je na celom svete známe svätým Františkom z Assisi. Mesta, ktoré je považované za miesto vzniku myšlienky betlehemov. Mesta pokoja a dobra. A mesta, o ktorom som počul, že má jedno z najkrajších vianočných výzdob vo svete.

Takmer dvojhodinová cesta z Ríma ubehne rýchlo, do „dolného Assisi“, ktoré som si tak nazval ja (oficiálne nazvaného Santa della Maria Angeli), prichádzam večer. Čakám na autobus, ktorý ma odvezie hore, medzi stredovekého hradby. Večer tu už niet veľa turistov, mesto potichu pulzuje a pripravuje sa na noc. Ubytujem sa a vyrážam do ulíc s nádhernou vianočnou výzdobou.

 

JEDEN VEĽKÝ BETLEHEM

Ešte nikdy som nevidel toľko betlehemov ako nasledujúcich dvadsaťštyri hodín. Obrovské (v ľudských i nadľudských rozmeroch), drevené, porcelánové i z rôznych ďalších materiálov. V oknách domovov alebo v mnohých „škárach“ či výklenkoch, kde sa len dajú umiestniť – kreativite sa tu medze nekladú.

 

 

A navyše: jeden obrovský betlehem je samotné mesto Assisi. Na jednotlivých námestiach, pri bazilikách či uliciach sú „betlehemovým“ štýlom umiestnené scény z príbehu narodenia. Teda v životnej veľkosti nájdete napríklad pri Katedrále sv. Ruffina scénu zvestovania anjela Panne Márii, pri Bazilike sv. Kláry zasa návštevu Márie u Alžbety, na jednom zo stredovekých historických námestí postavy pastierov s ovečkami. Všetko je navyše obohatené projekciou a hudbou na stenách chrámov či palácov. Úžasný umelecký zážitok.

 

 

Ten hlavný betlehem – scéna narodenia – sa nachádza na námestí pred Bazilikou sv. Františka, trojposchodovou monumentálnou stavbou, kde je v podzemí ukrytý hrob tohto veľkého svätca. V jeho stvárnení sú však dve postavy nezvyčajné a netradičné. Prvou je postava svätého Františka, ktorá tu má, pochopiteľne, svoje miesto. Tou druhou je lekár v lekárskom plášti a s rúškom na tvári – silné znázornenie aktuálnej covidovej situácie.

 

 

Aj na tento chrám sa premieta projekcia, citáty či animácie a je to naozaj úchvatné. O poschodie nižšie, na námestí nižšej baziliky, stojí vianočný stromček, ktorý s pozadím (výhľadom na taliansky kraj) dodáva všetkému tiež silnú atmosféru. Uvedomujem si, že toto mesto je naozaj mestom pokoja a dobra a že je to cítiť. (A neodpustím si poznámku – že aj napriek vojakom so samopalmi, ktorý chránia turistov a návštevníkov, lebo toto je zasa obraz našej súčasnej spoločnosti, nepokoja a možných teroristických útokov). Všetko to však do seba zapadá.

 

SKORO RÁNO PRI FRANTIŠKOVI

Neskoro idem spať a skoro vstávam. Už od šiestej je otvorený hrob svätého Františka a chcem to využiť, chcem ho mať „celého“ pre seba. Podarí sa to, asi hodinu sedím v podzemnom priestore sám a modlím sa, inšpirujem a premýšľam. Aký revolučný krok spôsobil tento človek a ako to zasiahlo celý svet – ako zmenil a ovplyvnil nielen svoju súčasnosť, ale celé generácie – až dodnes. Ako začal pracovať na sebe a tak menil aj Cirkev. Spomeniem si na sympatickú situáciu zo života Františka, keď sa mu Boh prihovoril z kríža (ktorý originál nájdete v Bazilike sv. Kláry) a povedal mu, aby opravil jeho dom (v taliančine existuje rovnaký názov pre dom/Cirkev – chiesa/Chiesa). On sa teda najprv omylom, no s nadšením pustil do opravy dvoch kostolíkov – do obnovy Porciunkuly (ktorú nájdete dole v meste, prikrytú Bazilikou Santa Maria Angeli) a Kostolíka sv. Damiána (nachádzajúci sa pod hradbami Assisi) .

 

 

Prvýkrát navštevujem v Assisi počas svojho pobytu chrám Santa Maria Maggiore, v ktorom je hrob nového blahoslaveného Carla Acutisa, ktorý mal Assisi aj svätého Františka rád, a tak „odpočíva“ tiež v tomto meste. Okolo jeho hrobu je mnoho mladých ľudí – štafeta svätosti pokračuje ďalej.

 

 

Odtiaľ smerujem (všetko sa dá absolvovať peši a v krátkych vzdialenostiach) do Baziliky sv. Chiary – v modlitbe zotrvám pred pôvodným krížom, cez ktorý sa Boh prihovoril Františkovi. A premýšľam nad tým, ako často k nám Boh hovorí a ako často sa ho snažíme nepočuť, respektíve prepočuť jeho hlas – aby sme sa nemuseli pustiť do toho, o čo nás žiada, čo chce, aby sme opravili vo svojom srdci alebo okolí. V chráme krátko zotrvám aj pred hrobom svätej Kláry.

 

 

A vydám sa pešo dole pod hradby, do Kostolíka sv. Damiána. Bol som tu už mnoho ráz, ale vždy je rovnako silné nadýchať sa tej atmosféry a „chytiť“ miest, kde prvé sestry s Klárou jedli, modlili sa či spali. Samozrejme, v pomerne malej stavbe sú desiatky betlehemov. V opravenom kostolíku si predstavujem, ako v drevených (už pochopiteľne pomerne schátralých) laviciach sedel samotný František, ako sa prihováral spolubratom a Kláre so sestrami… a čo im hovoril…

 

MESTO POKOJA A DOBRA

Vraciam sa na autobusovú zastávku, aby som zišiel dole do mesta Santa Maria degli Angeli, kde sa v bazilike rovnakého názvu nachádza malý kostolík –Porciunkula. Tiež zotrvám v modlitbe a myšlienkach na to, aký príbeh sa tu písal a ako dejiny tohto žobravého muža ovplyvnili Cirkev i celý svet. Potom sa len vyberiem na železničnú stanicu a čakám na vlak naspäť do Ríma. Vo večnom mesto ešte stihnem veľký vianočný betlehem na Námestí svätého Petra (z Peru) a pod jednou stranou kolonády aj výstavu sto betlehemov z celého sveta (medzi ktorými sú aj slovenské). Tých betlehemov som videl naozaj veľa.

 

 

Vlak sa vracia a ja premýšľam nad tým, čo som videl a prežil. Nedá sa jednoducho opísať to slávnostné a vianočné, ktoré „uchopíte“ cez oči a srdce v Assisi. Verím však, že k tomu aspoň trochu dopomôžu fotografie. A možno v budúcnosti aj vaša návšteva. A mimochodom, František môže podľa tradície aj za to, že k nám počas Vianoc „chodí Ježiško“. Okrem scény živého (a prvého) betlehema rozdával na znak Božej lásky darčeky prítomných ľuďom a ľuďom sa to tiež zapáčilo, a tak si tento zvyk odniesli aj do svojich domovov a rodín. Takže pri pohľade na betlehem pod stromčekom a darčeky pod ním môžete smerovať svoje myšlienky do talianskeho mesta Assisi. Alebo sa tam niekedy ísť poďakovať aj sami. Pokoj a dobro, priatelia!

 

Rozšírený text, praktické rady ako do Assisi vycestovať, i kúsok histórie nájdete na blogu autora: buencamino.sk.