Vianočná výzva: 7 tipov, ako poslať dobro ďalej

Nie iba počas Vianoc sa máme správať k sebe pekne, milo, dobre. Je to práca na celý rok. No povedzme si úprimne, radosť z prichádzajúcich sviatkov vždy prinesie väčšiu motiváciu začať práve teraz. A to i v tomto ľudsky náročnom období, ktoré ovplyvnilo svet. O to viac by sme si mali pomáhať a prinášať úsmev už dnes. Skúsme to!

1. Začnime „od seba“

Nedá sa žiť v dokonalej rovnováhe duše, tela a mať presne naplánovaný scenár života s nekončiacim úsmevom na tvári. Mnohé veci nedokážeme ovplyvniť, mnohé situácie sú ťažké. No to, ako nimi prejdeme, závisí na našom vnútornom nastavení. Práca na našom nastavení si vyžaduje čas a trpezlivosť. Aby sme mohli byť trpezliví a dobrí k druhým, potrebujeme byť najskôr k sebe. Stíšiť sa. Nájsť si ako veriaci čas na Boha, zdroj lásky, dobra, radosti. Nájsť si čas na obnovu duše, ale i tela. Ísť sa prejsť, zacvičiť si. Vypnúť mobil, čítať. Dať si po práci obľúbený koláč. Usmiať sa na seba v zrkadle. Čo by ma dnes potešilo?

 

2. Poďakovanie nič nestojí a dáva mnoho

Na oboch stranách. Buduje mosty a obnovuje vzťahy. Cítite, že sa chcete niekomu poďakovať? Výborne! A ak nie, niekto vo vašom okolí si to určite zaslúži. Začnime tými, ktorí s nami zdieľajú život. Manžel alebo manželka určite spravili dnes niečo pre moje alebo spoločné dobro. Dieťa si odložilo riad. Niekedy i veci, ktoré berieme ako samozrejmosť, samozrejmé nie sú. A čo vodič MHD? Možno niekoho „dobiehajúceho“ počkal, ale nik sa mu nepoďakoval. Poďakujme sa za jeho prácu my. Osobitnou kategóriou, ktorá potrebuje našu empatiu v týchto dňoch, je zdravotný personál. Vyberte si sestričku, lekára, pani upratovačku z nemocnice. Naša vďaka ich určite povzbudí.

 

3. Úprimná pochvala

Kto z nás by sa jej nepotešil? Nemusíme s ňou čakať len na výnimočné momenty ako je ukončenie štúdia dieťaťa, získanie ocenenia manžela v práci… Úprimná pochvala veľmi poteší i počas denného stereotypu. „Tá polievka je výborná! Dnes ti to veľmi pristane! Ako pekne si si upratal detskú izbu!“ A neobmedzujme sa na pochvaly len v domácom prostredí. Prinesme ich na stretnutie s priateľmi, do práce. Nie silene, úprimne. Koho dnes pochválime?

 

4. Nečakajme, zavolajme prví!

Existujú ľudia, ktorí s nami kráčali istý čas v živote, ale z nejakého dôvodu sme s nimi stratili kontakt. Možno i ten telefonický, ale hlavne ľudský. Každý z nás sa vybral v istom čase inou cestou. Možno sa vzťah ukončil prirodzene inými prioritami a povinnosťami, ale možno konfliktom. Zostali nám pekné spomienky alebo bolesť v srdci. No ak nejakým spôsobom tento človek „kráča ďalej“ s nami i napriek strate kontaktu, zavolajme mu. Spýtajme sa, ako sa má. Ako sa mu darí. Ospravedlňme sa, ak treba. Prví.

 

 

 

5. Napísať „niečo pekné“ v online diskusii, kde prebieha konflikt

A nemajme obavu prihovoriť sa i konkrétnemu človeku. Nečakať zároveň, že príde nejaká odozva. Alebo že príde pozitívna odozva. Nebyť sklamaný. Nemusí to pre daného človeka znamenať nič, ale i môže. Môže naštartovať niečo malé, pozitívne. Iné zmýšľanie, ktoré prinesie ovocie neskôr. Nemusíme skončiť pri jednom človeku či jednej diskusii, spravme si z toho zvyk. Tiež si môžeme spraviť zvyk z toho, že my sami nebudeme pridávať príspevky nasiaknuté hnevom. Veď ak chceme niečo povedať, dá sa to aj pokojne. Stačí si ponechať čas na premyslenie slov. Ale i overenie faktov.

 

6. Ak viete, že vo vašom okolí je rodina vo finančnej núdzi, podeľte sa s ňou o nákup

Každý z nás pozná minimálne jednu rodinu, ktorá by s vďakou prijala takúto pomoc. A nemusíte hľadať ani ďaleko, stačí byť vnímavý voči celej vašej rodine, priateľom, či ľuďom, ktorí žijú vo vašej bytovke. Alebo si nechajte poradiť miestnou organizáciou, ktorá pomáha takýmto ľuďom s potravinami. A keď skončia Vianoce a máte tú možnosť, pomôžte rodine raz mesačne s malým nákupom i počas roka.

 

7. A jedna úloha na záver…

Čas Vianoc, príprava, dlhší čas s blížnymi vie priniesť mnohé napäté situácie a skúšky vlastných hraníc a trpezlivosti. Prídeme zo sv. spovede nastavení „vianočne“ , ale tu treba ešte poriadiť, treba ešte niečo dokúpiť, variť, postarať sa o plačúce dieťa, možno popritom prihorí koláč a zrazu sa nespoznávame. Prichádza moment, kedy cítime, ako postupne strácame kontrolu nad vlastnými emóciami. Poznáte ho? A práve v tento moment sa zastavme a nereagujme tak, ako si emócie žiadajú… Spravme to opačne. Namiesto hnevu sa usmejme, povedzme všetkým naokolo, ako ich máme radi. Alebo všetko odložme a zahrajme si hru. Negatívne veci sa veľakrát dajú zastaviť. Výmenou za dobro.

Úlohu je dobré cvičiť počas celého roka. (úsmev)