Vianoce, to je Kristus medzi nami
Buďme to my, ktorých Boh potrebuje k tomu, aby vo svete, tak často temnom, aj skrze nás vybudoval kráľovstvo svetla; aby vo svete, kde prekvitá lož, vybudoval kráľovstvo pravdy a spravodlivosti; aby vo svetle nenávisti vybudoval kráľovstvo Božej lásky a pokoja.
Mons. Ján Orosch, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy
Z času na čas sa otvoria dvere parlamentu a do budovy vchádza niekoľko stoviek, možno aj tisícok návštevníkov, aby si pozreli priestory, v ktorých pracujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a kde sa rodia nové zákony nášho štátu. Takýto deň sa nazýva „dňom otvorených dverí“. Podobne sa to deje aj v prezidentskom paláci, ale sú to aj historické budovy, v ktorých kedysi bývali panovníci či členovia významných a vplyvných šľachtických rodín. Obyčajní smrteľníci boli vždy zvedaví, kde a ako žijú a pracujú významné osobnosti spoločenského a politického života.
Naša ľudská zvedavosť však ide ešte ďalej. Chceme nazrieť za oponu večnosti a preniknúť do Božieho príbytku. Náš ľudský zrak to nedokáže. Práve preto sa Boh v „plnosti času“ rozhodol, že sám príde ako malé dieťa na tento svet, aby sa nám dal poznať tak, ako o ňom píše vo svojom liste svätý apoštol Ján a ako nám ho predstavuje vo svojej prvej encyklike Boh je láska dnes už emeritný pápež – Svätý Otec Benedikt XVI. A práve toto je podstata Vianoc.
Hoci tohtoročné Vianoce prežívame v nepriaznivej, smutnej dobe pandémie, o to viac sú sviatky narodenia Pána hviezdou novej nádeje. Aj Božie slovo vianočnej liturgie z knihy Pieseň piesní, ktorú poznáme aj pod názvom Veľpieseň lásky, nám pripomína blízkosť tejto novej nádeje, blízkosť Boha. „Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Hľa, už stojí pred naším múrom! Okienkom hľadí, cez mriežku sa díva…“ (Pies 2, 8 – 14) Evanjelium spomína krásny okamih v živote svätej Alžbety, matky Jána Krstiteľa, predchodcu Pána. „Mária vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.“ Hoci Panna Mária putovala do mestečka Ain Karim približne štyri dni, necítila únavu, strach či samotu, nemyslela ani na hrozbu zo strany lúpežníkov, ktorí v tej dobe často prepadávali osamelých pútnikov, pretože išla z lásky a už nebola sama. Niesla pod srdcom Večné svetlo, Slnko spravodlivosti, Spasiteľa sveta.
Zdá sa, akoby ľudstvo žilo v súčasnosti v neustálom adventnom prítmí. Vo svete vládne telesný i duchovný hlad, lož sa znásobuje, organizuje a pomaly sa stáva čnosťou, boháči chcú byť stále bohatšími – a tým sa chudobní stávajú chudobnejšími. Vojenské konflikty, terorizmus, prenasledovanie a vyvražďovanie kresťanov, interrupcie, eutanázie, a to nielen starých a chorých, ale na objednávku vlastných rodičov už od prvého roku života dieťaťa, protiprirodzené vzťahy každého druhu u ľudí, ktorí sa ich domáhajú povýšiť na úroveň manželstva jedného muža a jednej ženy – ako to ustanovil Stvoriteľ –, dokonca s právom na adopciu detí, a iné ľudské tragédie novodobého babylonu. Aké je východisko z tejto situácie? Buďme to my, ktorých Boh potrebuje k tomu, aby vo svete, tak často temnom, aj skrze nás vybudoval kráľovstvo svetla; aby vo svete, kde prekvitá lož, vybudoval kráľovstvo pravdy a spravodlivosti; aby vo svetle nenávisti vybudoval kráľovstvo Božej lásky a pokoja.
Vianoce, to je Kristus medzi nami. A Kristus tu naozaj je. Kristus chvejúci sa zimou v maštali, Kristus neprijatý politickou mocou, ale ani vlastnými rodákmi a učeníkmi, Kristus potiaci sa krvou, bičovaný a tŕním korunovaný, Kristus ukrižovaný, ale predovšetkým Kristus zmŕtvychvstalý, víťazný, Kristus kraľujúci, Kristus vládnuci.
Prajem vám všetkým, aby ste sviatky narodenia Pána prežívali aspoň duchovne spojení v spoločenstve lásky a porozumenia. Nech Boh, ktorý je prameňom opravdivého ľudského dobra, spojí vaše srdcia v jedno a naplní ich pokojom, dôverou a šťastím.